Na druhej strane ho čakala pravdepodobne stará mama a zrejme nestihla dôjsť na zastávku ešte pred príjazdom autobusu. Hneď sa zočili a rozžiarený chlapec sa rozbehol za ňou. Tesne spopred autobusa – priamo do vozovky... Zvítali sa, chytili za ruky a kráčali domov. Po chvíli vodič MHD zapína smerovku, počká až mu štvrtý vodič v poradí umožní rozjazd – a odchádza. Koniec príbehu. Štandardná situácia, x - krát zopakovaná, vždy a zakaždým je to však vabank. Situácia - tá spred roka v jednej obci na Slovensku však takýto koniec nemala. Tam dve dvanásťročné dievčatá – školáčky, prechádzajúc poctivo po vyznačenom priechode pre chodcov, so svojimi rodičmi sa už nezvítali. Ničím a ani voči nikomu sa neprevinili a predsa - ich začínajúcu životnú púť násilím ukončili dospeláci Spôsobom – od toho najprimitívnejšieho až po ten absolútne zľahčujúci, vierolomný – z úradnej moci.. Ten „polodospelák“, čo sedel za volantom osobného auta – ten bol vlastne len náhodným vykonávateľom tohto záludne pripraveného zločinu. Spĺňal všetky predpoklady – najmä svojou osobnostnou (ne)vybavenosťou. A pritom stačilo tak málo. Aby ten retard za volantom osobného auta zarozmýšľal, dokázal predvídať. To však nemohol. Nedokázal. Tak potom – keby išiel s autom pomalšie, alebo aspoň trochu neskôr. Keby tie deti sa aspoň trochu zdržali, keby na ne z tých dospelákov aspoň niekto dozrel, keby...
Aj ten prvý prípad s chlapcom mohol mať celkom iný priebeh, celkom iný koniec. Keby tí vodiči išli trochu rýchlejšie, keby prišli o pár sekúnd skôr, keby ten chlapec sa čo len trochu zdržal, keby...
Trochu odbočím. Voľne reprodukované – zastávky kolesových prostriedkov hromadnej prepravy osôb (v obci, meste) sa budujú často ako výbočiská z vozovky (kvôli bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky), kde, na jej začiatku (v smere jazdy) sa zvykne umiestniť informatívna zvislá dopravná značka II 7a (7b) „Zastávka autobusu (trolejbusu)“ a na jej konci - klasický označník pre zastávku, pri ktorom vodič prostriedku MHD, pokiaľ pred ním nezastavil iný vodič, musí (podľa vnútorného predpisu) zastaviť. Tam totiž cestujúci aj čakajú a môžu získať i potrebné informácie.
K takýmto zastávkam sa zvyknú vyznačiť na vozovke i priechody pre chodcov – to kvôli bezpečnosti cestujúcich, ktorí sú nútení používať chodník na druhej strane cesty. Ten priechod pre chodcov sa však, podľa iného predpisu, musí vyznačiť tak a na takom mieste, aby cestujúci mohli prechádzať cez vozovku aj v prípade, ak na zastávke je autobus – teda tesne pri označníku zastávky. To znamená, že prvý vodič autobusu, ktorý príde na zastávku – zastaví tesne pred vyznačeným priechodom pre chodcov. Niekedy i priamo na ňom. A sme pri samom koreni problému. Podľa Zákona o cestnej premávke vodič nesmie zastaviť a stáť, okrem iného, na priechode pre chodcov a vo vzdialenosti kratšej ako 5 metrov pred ním. Všetkým je nám naprosto jasné, že prečo! Pýtam sa preto – prečo je to povolené vodičom profesionálom pri výkone svojho povolania? Keď sa ho na to opýtate, odpovie vám, že ak by nezastavil tam, kde má, teda pri označníku zastávky, tak vážne poruší vnútorný predpis, čo by mohlo mať i vážne disciplinárne dôsledky. „Ale, veď, je to predsa nebezpečné“! Súhlasne pokýva hlavou - a len pokrčí ramenami... „Policajti za to nedávajú pokuty“- odvetí! Ako je možné, aby v právnom štáte (?) nejaký vnútorný predpis poskytovateľa verejnej hromadnej prepravy osôb bol nad zákonom NR SR? Ako je možné, že orgány, ktoré dohliadajú nad dodržiavaním a rešpektovaním zákona (mestská, štátna polícia) úplne flagrantne, s úplnou samozrejmosťou tolerujú takýto stav? Ako je možné, aby štátnym funkcionárom pre dopravu na rôznych miestach niečo také vôbec prišlo na rozum?
Príde jar – a s ňou i povinnosť cestného správneho orgánu obnoviť zošúchané vodorovné dopravné značenie. Čo myslíte? Nuž obnovia ho nesvojprávne presne na tom istom mieste! Na útechu nám však isto poslúži odporúčanie komisárov EÚ a záväzok Ministerstva vnútra o znížení počtu mŕtvych na našich cestách. Takže ak sa na takomto mieste predsa len niečo stane, určite to nebude mať smrteľné následky. Len do konca života postihnutého – pohyb na invalidnom vozíku. To sa však už neráta...
