Pomaly sa blížila hodina jedenásta. Vtedy to malo začať. Pred sieňou sa zbiehali právnici, na chodbe bol ruch. Videla som ju. Usmievala sa s úplnou istotou. Na druhej strane som videla jeho s rodičmi. Právnik ich upokojoval.
Otvorili sa dvere a všetci vošli do siene. Prišiel sudca a všetci sa usadili.
Začal jej právnik: „Navrhujem, aby Dominik Novák bol zverený do opatery prítomnej Elene Novákovej z dôvodu lepšieho finančného zabezpečenia."
Čože? To sa mi snáď sníva. Čo sú peniaze všetko?
No právnik pokračoval: „ Na základe predložených výpisov z účtov prítomnej, je zrejmé, že o dieťa sa vie lepšie postarať... a bla bla bla.
Takto to šlo ešte desať minút. Počas tých desiatich minút sa jeho právnik nedostal ani k slovu.
Jej právnik iba stále mlel o peniazoch. No kto pripomenie, že keď mal malý rok, tak odišla do zahraničia za kariérou a vykašlala sa na rodinu? Kto pripomenie ctenému sudcovi, že počas tých piatich rokov prišla malého navštíviť iba cez prázdniny a neposlala ani korunu?
Vidím jeho. Pán Novák má na tvári pohľad hrôzy. Vidí čo sa tu robí.
Naproti sedí ona. Vidím ako sa usmieva. Priam do tváre.
Pätnásť minút. Toľko trval súd. Po pätnástich minútach bol prečítaný rozsudok. Hádajte na koľko bolo stanovené výživné. 165 eur. Hlavne, že sme zdraví, by povedal flegmatik.
Normálnemu človeku sa rozum pozastavuje. Vidím jeho. Sadá si na lavičku a právnik ho búcha po pleci.
Samej mi prišlo zle z toho všetkého. Z toho sudcu som mala pocit ako keby ten rozsudok mal vopred napísaný.
A Ona, právnik najdrahší v celom kraji a podplatení všetci do radu. Smutné to je. Prišla po piatich rokoch a behom mesiaca si vysúdila syna, byt, ešte aj peniaze.
Kam speje tento štát? Matka má väčšie právo na dieťa ako otec. Hm fajn, ale nie v takomto prípade. Podľa mňa je rodič ten, kto sa o dieťa stará a nie ktorý ho porodí.
Vidím ako si On chytá hlavu, ako sa mu rinú slzy do očí. Keby ho nepoznám roky, tak poviem , že padavka. No keďže ho poznám, tak viem, že je to najobetavejší chlap a otec akého poznám.
Ako môžu peniaze a korupcia takto ubližovať ? Ohavnosť jej osoby?
On ju pustil do bytu, kde s malým žil šesť rokov. Veril, že dá pokoj. Ale ako by mohla taká harpia dať pokoj? Pri nej platí: Daj prst a zoberie si celú ruku.
Smutné, ale aspoň vieme, čo treba mať, aby sme zvíťazili.
Zdvíham sa zo stoličky a ako obarená vychádzam zo súdnej siene.
Keby to nezažijem, tak neverím, že pätnásť minút môže tak veľmi zmeniť život.
