Nič medzi tým, nijaká stredná cesta. Pred týždňom som sa náhodou stretla so spolužiakom zo základnej a aj strednej školy. Prežili sme spolu 13 rokov v jednej triede. Človek by mohol povedať, že dvaja ľudia sa po takomto čase poznajú. Ja som však bola nepríjemne prekvapená.
Na prvú moju otázku, v ktorej som sa pýtala, že ako sa má, mi odpovedal, že na nič. Pozerám na neho. Nevideli sme sa asi polroka a on mi povie nanič. Pýtam sa ďalej a snažím sa ísť do hĺbky problému. Hĺbka problému však spočíva v tom, že štát je nanič. Politici sa nabaľujú. Zdravotníctvo je v troskách, školstvo mu kazí život ... Keby sa rozpráva s človekom, ktorý je slabšie s nervami, alebo ktorého by ľahko ovplyvnil, tak odíde po tom rozhovore taký znechutený a názorom : „Všetko je zlé!"
Kamarát sa volá Martin. Keďže ja som v argumentácii dobrá, pokiaľ samozrejme sa v problematike vyznám, začala som mu argumentovať, alebo lepšie povedané, snažila som sa predstaviť mu svetlejšiu stránku veci.
Ja: „Martin, pozri sa, buď sa budeš sťažovať a nadávať, alebo s tým niečo urobíš."
On: „ Čo s tým môžem robiť, veď som len študent."
Ja: „ No a čo keď si študent. Si to čo chceš byť. Ja študujem a pracujem , tak ako minimálne polovica študentov Slovenska, pretože si uvedomujeme, že potrebujeme aj prax a nie len sedieť na prednáškach. Takže buď sa budeš vidieť iba ako študent, alebo sa prestaneš upínať na štátnu správu a niečo s tým urobíš."
On: „ No dobre, ale aký máš ty názor na ..., " začal s politikou a kto by mal byť vo vláde a pri moci. Čo by mali urobiť, kedy a ako.
Ja: „Martin, ja sa nezaoberám vecami, ktoré nemôžem ovplyvniť. Politika tu je, bola a bude. Je to normálna vec. Vždy tu budú chudobní a bohatí. Vždy tu budú príživníci štátu ... teda pokiaľ štát bude mať z čoho im dať. Ja sa nerozčuľujem tým čo nemôžem ovplyvniť. Jednoducho bodka."
Bohužiaľ nepochopil a zase nadával. Ako vyšla nová smernica ako sa majú písať záverečné práce, ako je zle v zdravotníctve ... Po tých slovách som to viac menej vzdala.
Pochopila som, že pokiaľ nebude chcieť sám s tej depresie vyjsť, tak mu nepomôže ani 100 pozitívne zmýšľajúcich ľudí.
Každý človek má problémy, každý má svoje ťažkosti. Či už zdravotné, rodinné, školské, pracovné... jednoducho nikdy nebude svet ideálny, pretože ho tvoria ľudia a tí rozhodne nie sú dokonalí.
Máme jeden život. Buď ho naplníme nadávaním, alebo niečo zmeníme a budeme sa mať lepšie. Čo to NIEČO u každého z nás je, nato musíme prísť sami.
A preto:
Nie je dôležité čo sa Nám stane, ale ako na to zareagujeme!
