Liptovský Ján, február 2004, rodina s dvoma malými deťmi (3,5 a 1 rok), lyžovačka. Teda manželka lyžovala, ja som sa hral na baby-sitting.
Prvý zážitok bol vyslovene pozitívny. V snahe zaparkovať pred hotelom som ostal s autom visieť na "bruchu". Proste auto si sadlo na nejaký zľadovatelý rigol a kolesá sa bezmocne krútili vo vzduchu. Miestni borci, bez najmenších problémov sa viac ako 3/4 hodiny snažili pomôcť mi, čo sa nakoniec aj podarilo. Ešte raz ďakujem. Následne som v hoteli objavil starého kamaráta (ja viem Miro, že nie si starý, ale poznáme sa už tak dlho... :-)) a tak dovolenka nabrala aj iné grády...
Kopec bol tiež fajn (aspoň manželka tvrdila), ja som sa snažil naučiť lyžovať staršieho. Všimla si ma nejaká pani a ponúkla mi, že za nejakých 350,- Sk ho bude učiť. Súhlasil som, lebo keď som sa pýtal na hoteli aj pri pokladni na lyžiarsku škôlku, tak vždy tak neurčito mávli rukou, že "tam niekoho nájdete". Takže som sa pozeral, ako sa môj starší pokúša zvládať prvé oblúčky (šlo mu to... ), hral som sa s mladším a celkovo som sa vytešoval zo zimnej pohody, keď tu:
- To je Váš syn ??? spýtali sa ma mierne výhražne, dvaja páni
- ???
- Viete, toto je náš kopec, a len MY tu môžme učiť lyžovať, a tá pani nie je od nás...
- A ako čo ja s tým?
- Viete ono je to nefér, ona pracovala u nás, podvádzala nás, neplatí odvody, my áno, takto sa nedá pracovať..., bla, bla... Prečo ste neprišli za nami ???
- JA??? Snáď by ste mali prísť vy za mnou? Vy chcete zarobiť...
- Keby som mal behať za každým, tak celý deň nič neurobím...
Pustil som sa do rehotu, nakoniec mi ponúkli tú škôlku za tú istú cenu ako tá pani. Vo štvrtok aj piatok bolo všetko úplne super, mladá inštruktorka sa deckám venovala s ozajstnou radosťou a Tomino robil pokroky. (BTW. Tá pani mi potom sama od seba porozprávala jej verziu príbehu... Ako keby to mňa, ako zákazníka zaujímalo...)
V sobotu sa do bufetu nasťahovali miestni, ktorí si tam usporiadali nejaké preteky (btw. bufet: hranolky za 20,- Skk, ale vypýtali sa 25... Tých 5 korún bolo za kečup... ). Predstavte si ako sa pokúšate nakŕmiť kašou jednoročné dieťa, pričom vám domáci veselo pofajčievajú (napriek x-upozorneniam) okolo hlavy, vykrikujú... jednoducho oni boli doma, my na obťiaž... Vrcholom bolo, keď som sa pokúšal s dieťaťom v jednej a horúcou vodu na kašu v druhej dostať k môjmu miestu. Podgurážený domáci mi v nejakej divokej tanečnej kreácii vyrazil tú horúcu vodu z ruky. Tak-tak to minulo mladšieho, ale ja som si ruku spálil. Po krátkej, ale intenzívnej a najmä hlučnej výmene názorov (treba objektívne povedať, že väčšina osadenstva sa postavila na moju stranu, bufetár dokonca poslal aj nejakú borovičku) som radšej bufet opustil. Vonku som stretol majiteľa lyžiarskej školy a s ním som sa dohodol, že na druhý deň o jedenástej budeme pri detskom vleku, príde inštruktorka a bude sa venovať synovi. Zaplatil som vopred.Chyba.
Na druhý deň, 11:00 čakáme pri vleku... 10 minút, 15 minút a nikto nechodí. Tak som zavolal majiteľovi lyžiarskej školy na mobil. Mobil zvonil, ale nik ho nedvíhal. Rozpamätal som sa, že vraj bude na nejakých pretekoch. Ibaže ten mobil nikto nedvihol ani na 52-é zavolanie. Tomino sedel ako zmoknutá sliepka, vraj, "tatino, Ty si mi sľúbil, že sa dnes budem lyžovať"... Tak som s mladším na rukách ťahal staršieho do kopca, potom zasa utekal za ním a zasa ho ťahal hore. Medzitým som neustále volal dotyčnému na mobil a preklínal všetkých nepoctivcov a zlodejov. Z ničoho nič na mobile naskočil odkazovač a hádajte čo sa z neho ozvalo (ten mobil mali uvedený všetci inštruktori z tej školy na bundách, čiže to bol akýsi oficiálny mobil...): "Serte na to, odkazy aj tak nik nepočúva"
Tak toto ma vytočilo do biela. Na vedľajšom vleku som uvidel inštruktora z tej školy. Určite to nebolo korektné a spravodlivé, ale chalan si to zlízol. V podsate som ho donútil, aby sa venoval 2 hodiny môjmu synovi a následne deťom spomínaného kamaráta, ktorý tiež dopredu zaplatil za výučbu...
Toto extempore pokazilo celú dovolenku. Frflal som až do Blavy, nasrdený vyše práva...
Možno majú Bratislavčania viac peňazí, ale sú aj zvyknutí za svoje - v mojom prípade fakt ťažko zarobené peniaze - aj niečo vyžadovať. To sa ale často hodnotí ako arogancia a nadradenosť. Viackrát som mal taký pocit, ako keby som len mal odovzdať peniaze, ale nič za ne nepýtať. Prečo? Len preto žena na aute mám BAxxxxx???
Povedzte mi, kto je tu arogantný, neúctivý, namyslený ???
