Podľa mňa, ale pán Žiťňanský, inak podľa mňa veľmi schopný žurnalista, tak trocha premeškal príležitosť. Ak totiž pán Spurný tvrdí , že: " Bankári musia byť veľmi pragmatickí. Veľká výzva tejto profesie je aj v tom, že mnohým ľuďom musíte povedať „nie“. Ľudia obvykle veria svojim myšlienkam a nápadom, tie nápady sú niekedy naozaj veľmi dobré, ale nespĺňajú kritériá obozretného podnikania" a o kúsok ďalej zas: "Dnes nijaká firma nemôže povedať, že by mala problém získať zdroje, naopak, tak trochu sa možno až vraciame do 90. rokov v tom, ako sa banky snažia umiestniť zdroje." tak ja osobne si myslím, že pán Spurny buď nevie o čom hovorí, alebo hovorí len o určitej skupine klientov. Ak má na mysli veľkých korporátnych klientov, tak som mu ochotný uveriť. Tieto firmy naozaj nikdy nebudú mať problém získať akýkoľvek úver, banky sa dokonca predháňajú v ponukách výhodných úverov pre týchto klientov. (Úverové sadzby na úrovni 4-5% p.a. sú skôr pravidlom ako výnimkou, ale skúste taký výhodný úver získať vy osobne...)
Moja skúsenosť, skúsenosť mojich klientov a známych hovorí ale niečo iné. Základom ekonomiky a rozvoja hospodárstva je malé a stredné podnikanie. Úlohou banky v klasickej ekonomiky je alokovoť voľný kapitál a ten poskytovať za určitých podmienok subjektom, ktoré voľným kapitálom nedisponujú. Skúste ale prísť, ako malý podnikateľ do banky a povedať že potrebujete požičať 50 miliónov na nákup strojnej techniky, ukážte im podpísané zmluvy o budúcich zmluvách, rozpracovaný bussines plán, sľúbťe im navrátnosť v horizonte 4-5-ich rokov a uvidíte, čo bude nasledovať. Ako prvá padne otázka, čím môžťe za úver ručiť... Samozrejme, je to logický nezmysel, veď ak by som predsa mal hnuteľný, alebo nehnuteľný majetok v požadovanej výške, nepôjdem predsa do banky... Ak žiadnym majetkom ručiť nemôžete, slušne, ale rázne vás vypoklonkujú von...
Jediné oblasti podnikania, na ktoré sú banky ochotné požičať je obchodovanie s nehnutelnosťami a veľký klienti. Ostatné oblasti podnikania sú v podstate bez šance. Prečo je to tak? Banky sa popálili začiatkom 90-tich rokov, keď sa rozdávali úvery hlavne podľa toho kto bol s kým aký kamarát a návratnosť úverov aj podľa toho vyzerala. Banky tiež nepotrebujú zisky z úverovej činnosti, pretože tie im vykrývajú poplatky za služby v retailovom bankovníctve, ktoré neustále rastú. No a nakoniec...Pozrite sa, kto poväčšinou sedí na úverových oddeleniach bánk. Mladí chalani, 30-nik je skôr výnimkou. Vedia, že ak chcú spraviť kariéru, nesmú spraviť chybu a tomu podriaďujú všetko. Čokoľvek viac ako nehnuteľnosti presahuje rámec ich rozhľadu a preto je to pre nich nevyhovujúce.
Mám známeho,ktorí spoluvlastní sieť veľkopredajní s elektronikou. Keď začínali, leštili kľuky na všetkých bankách a doslova prosili o úvery... Dnes, keď sú veľkou a úspešnou firmou, agenti bánk ich sami vyhľadávajú a ponúkajú im úvery, ktoré vlastne nepotrrebujú.
Banky nie sú ochotné ísť do rizika, niesť ho spolu s podnikateľom. Chcú len pomerne lacno a isto zvyšovať svoje zisky. Úver získate len vtedy, ak ste natoľko solventní, že ho vlastne nepotrebujete a ako malý a stredný podnikateľ môžte na nejaký výborný úrok v podstate zabudnúť.
Ak teda pán Spurny tvrdi, že "Dnes nijaká firma nemôže povedať, že by mala problém získať zdroje" tak buď klame, alebo nevie o čom hovorí. Rozmýšľam, ktorá z možností je horšia...
PS: Nabudúce pár slov o mojich skúsenostiach s "drobným" bankovníctvom
