Prečo sú lieky také drahé...

V posledných číslach časopisu .týždeň sa rozvinula polemika o liekoch, konkrétne o ich cene (http://www.tyzden.sk/index.php?w=artidart=5484idiss=104, a tu http://www.tyzden.sk/index.php?w=artidart=5617idiss=106) Argumenty zástancov aj protivníkov sú v podstate jasné, ale obaja ako by zabúdali na pár skutočností...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Samozrejme uznávam, že proces výskumu, vývoja a aj samotnej výroby liekov je jeden z finačne a organizačne najnáročnejších procesov. Počas výroby liekov sa bežne používajú substancie, ktoré sa bez zaváhania dajú označiť ako jedy (kyanidy, fosgén, sírouhlík atď) a je nutné zabezpečiť, aby pri výrobe ani časť týchto látok neprenikla do tela pacienta a to sa týka aj výroby generík. Samotnú molekulu je nutné patentovať na určitý účinok skôr, ako je čo i len približne jasné, či sa bude dať uviesť na trh a to všetko stojí nemalé peniaze. Farmaceutický priemysel investuje obrovskú čiastku svojich ziskov do výskumu a vývoja. Potiaľ by bolo všetko v poriadku, ale ako som už spomínal zabúda sa na pár faktov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1)Podstatnou brzdou výskumu je súčasný model patentovej ochrany účinnej látky. Túto treba zaregistrovať oveľa skôr, ako výrobok s touto substanciou je uvedený na trh. Okrem rizika, že so spomínanej látky nebude žiaden osoh sa týmto bráni konkurencii vo výskume.

2) Ak sa pozrieme na hospodárenie pharma firiem podrobnejšie, zistíme, že rovnaké sumy, ako na výskum a vývoj sa investujú aj do marketingu. Čo to znamená? Všetko. Od honosných sídiel jednotlivých firiem na najlepších adresách, cez viac ako nadštandardné platy zamestnancov a samozrejme rozličné metódy "spracovávania trhu". Od sofistikovanejších ako sú všelijaké granty, cez vysielanie vhodných "opinion leader´s" na zahraničné lekárske kongresy (obľúbené sú najmä tie na Madagaskare, Cypre, Juhoafrickej republike a podobných centrách výskumu), organizovanie týchto kongresov až po pomerne vulgárne, ale často využívanie tzv. "vycashovanie" príslušného objektu záujmu. Pričom je pravdou, že podobné "objekty záujmu" nie je ani treba vyhľadávať, väčšinou sa hlásia sami. Nie je problémom vidieť toho istého odborníka, ako v priebehu pol roka na troch kongresoch spieva chválospevy na tri prípravky od troch firiem. (Aby nevznikol omyl: Uznávam opodstatnenosť kongresov, ale čo je moc, to je moc...)

SkryťVypnúť reklamu

3) Za poslednú dekádu zažil farmaceutický priemysel vlnu obrovských akvizíícii a fúzii, kedy sa zlučovali veľké a ešte väčšie spoločnosti a táto vlna rozhodne ešte nekončí. Samozrejme, všetci špičkoví manžéri nám hovorili o posiľňovaní pozície na trhu, zaklínadlom sa stali slová ako "market share", "GM", "ROCE", "ROI", "EBIT", ktorým bežný konzument ekonomických správ ani poriadne nerozumie. Ale kde vzali tieto korporácie peniaze na - čiastočne nepriateľské - prevzatia iných spoločností? Zbavovali sa všetkých činností, ktoré neboli predmetom ich "core" podnikania. Utŕžené peniaze sa ale neinvestujú do výskumu, ktorí by priniesol eventuálne nové originálne liečivá, ale do nákupu iných spoločností, ktoré povedzme takéto liečivá vlastnia. Výsledkom ale je, že vznikajú akési "monopoly", ktoré sa zaoberajú nejakou špecifickou časťou liekového portfólia (choroby CNS, kardiovaskulárne choroby...), v lepšom prípade sa delí trh (niečo na spôsob T-com a Orange). Obávam sa - a dúfam že sa mýlim - že veďľajším produktom vzniku obrovských korporácii, bude obmedzená súťaž na trhu, nižšia konkurencia a tým následne aj nižšie investície do výskumu a menej originálnych prípravkov na trhu. Samozrejme, aj firmy, ktoré sa nechystajú prebrať iné spoločnosti si tvoria zdroje, aby eventuálne dokázali odolať "nepriateľskej" ponuke na prebratie a tým opäť investujú do výskumu menej ako by mohli, alebo, aby dokázali čeliť obrovským pokutám v prípade prehraných súdnych sporov, čo je špecialita najmä v USA. Veľkú vinu na súčasnej situácii nesú samotní manažéri týchto spoločností. Každý, kto sa pohyboval v prostredí veľkých korporácii mi dá za pravdu, že od určitej pozície je prinajmenšom rovnako nutné ako mať výsledky aj robiť politiku, utvárať koalície, opozície, snažiť sa zapáčiť. Farmaceutický priemysel napriek všetkému je zdrojom obrovských ziskov, relatívne sa mu darí a to nie je prostredie, ktoré by prialo zmenám. Omnoho väčšiu šancu má pomerov znalý "byrokrat" ako "vizionár" . A ak si má byrokrat vybrať medzi investovaním bez záruky výsledku (rozumej do výskumu), alebo istým bussinesom (rozumej prebratím inej spoločnosti aj s jej produktami), ktorého hmatateľným výsledkom sú aj miliónové provízie za nárast "market share", presne podľa manažérskej zmluvy, hádajte, ktorú možnosť si vyberie...

SkryťVypnúť reklamu

Farmaceutický priemysel čaká na revolúciu podobnú objavu antibiotík. Nádeje sa vkladali do biotechnologických spoločností, ale bola to len bublina. Veľkú výzvou je výskum na úrovni DNA a kmeňových buniek. Ďúfajme, že revolúcia príde čoskoro.

Peter Černák

Peter Černák

Bloger 
  • Počet článkov:  136
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som (skoro) 45-ročný (Preboha, to už naozaj???) normálny chlap, s normálne vyvinutým egom (t.j. myslím si o sebe, že som inteligentnejší,krajší a príťažlivejší ako zbytok tohto sveta) Zoznam autorových rubrík:  Chvála jedlaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,072 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
INESS

INESS

107 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu