Je balená zväčša po 50, alebo 100 g. Pri jej kúpe treba dbať na to, aby bola čerstvá, to znamená, keď potrasiete balíčkom, jednotlivé lístky by sa nemali lepiť a obal by nemal byť príliš zarosený. Ak je to tento prípad (videl som hlavne v Bille...), radšej nekupovať, pokazíte si mienku o tomto malom zázraku.
A teraz sľúbený recept. Na dostatočne veľký tanier si rozložíte umytú a osušenú rukolu (umyjete pod prúdom vody a rozložte na kuchynský papier, jemne pritlačíte). Nakrájate surové paradajky (pekné sú cherry rajčinky a sú hlavne aromatickejšie, ak máte skúste prihodiť aj pár kúskov sušených paradajok), pridáte mozarellu (natrhajte ju, nekrájajte - vyzeráto lepšie) , parmskú šunku ( alebo pršut, mala by to byť vyslovene suchá šunka), jemne posoľte, jemne okoreňte. Čo nám ešte chýba? Dresing. V podstate na všetky druhy šalátov používam ako základ panenský olivový olej zmiešaný s balzamovým octom s pár kvapkami limetkovej šťavy. Touto zmesou jemne prelejte tanier, nechajte 10 minút postáť, aby sa chute dobre premiešali a ... MŇAM... :-)
Samozrejme, variovať môžte všetko, ale skúste naozaj používať originálne suroviny, to znamená naozaj olivový olej a nie iný, naozaj balzamový ocot a nie jeho vulgárnu náhražku za pár korún v umelej fľaši, použite naozaj mozarellu a nie jej slovenskú náhradu (nie je zlá, ale je to úplne iná chuť, diametrálne odlišná...). Komu rukola nezachutí (lebo buď ju milujete, alebo nenávidíte), môže vyskúšať ľadový šalát, alebo kučeravý šalát (Lollo rosso, lollo bianco), navrch si môžet dať tuniak, natvrdo uvarené vajíčko alebo ortodoxný mäsožravci si môžu upiecť kúsok kuracích pŕs... Rovnako sa dá experimentovať s dresingami. Vynikajúci je zo sójovky ( a opäť skúste nejakú originálnu japonskú), olivového oleja, troška chilli a horčice... Dôležité je začať, ak Vás to bude baviť, uvidíte sami, aké fantastické kombinácie Vás samých napadnú...
Nabudúce skúsime šalát z čerstvého špenátu...
