Aj v Anglicku, kde formát vznikol, mal jeden nečakaný vedľajší efekt. Širšia verejnosť si začala uvedomovať aký je rozdiel medzi kvalitnou a nekvalitnou reštauráciou, kvalitným a nekvalitným kuchárom, začalo sa dbať na kvalitu surovín, preferovať miestne zdroje. Ľudia si uvedomili, že kvalitné jedlo môže byť veľmi jednoduché, ale musí byť poctivé a že práca kuchára určite nie je "pohoda", ale stres a pot.
Rovnaký efekt mala relácia v Čechách, kde síce Pohlreichov slovník vyvolával diskusie, ale ku celkovej kultivovanosti ako reštaurácii, tak aj návštevníkov jednoznačne prispela.
A čo na Slovensku? Ako som spomenul, hrozných reštaurácii máme na Slovensku viac než dosť. Včerajšia ukážka bola priam syptomatická. Nie veľmi vábne prostredie, majitelia, ktorí si ani nedokážu predstaviť, že by mali sami napr. obsluhovať (toto naozaj nedokážem pochopiť. Prečo sa napr, takému kuchárovi ako je Marián Filo neťaží vo vlastnej reštaurácii vyjsť z kuchyne a privítať a rozlúčiť sa s každým hosťom, tak prečo to je zaťažko hocikomu inému?), strava, ktorú odmietli jesť samotní kuchári, používanie práškových polotovarov a na každom tanieri povestná trojkombinácia paradajky-uhorka-kapusta... bŕŕŕŕ. Nápravu má sprostredkovať Jaroslav Židek, určite jeden z najlepších šéfkuchárov na Slovensku. Ja mám trocha pochybnosti či sa dá za pár dní niekoho naučiť variť, skôr si myslím, že sa dá ukázať smer a potom je už len a len na zúčastnených či sa "chytia" a dokážu podobné jedlá produkovať aj do budúcna, alebo budú len žiť z tých pár, čo ich "majster" naučil, ale rád sa nechám prekvapiť. Myslím si ale, že najväčšiu pravdu povedal Židek až na úplnom konci a to, že je treba vychovávať aj konzumentov. Každá debata okolo reštaurácii, aj tu blogu, ma presviedča o tom, že ľudia nechápu, prečo chodiť do reštaurácii, aký je rozdiel medzi luxusnou a priemernou reštauráciou, že aj v krčme mám nárok na poctivú stravu a nie na nejaké blivajzy z prášku ohriate v mikrovlnke. Že slušné a kvalitné jedlo sa nedá spraviť za 2,50 a že parmezán sa nedá nahradiť eidamom.
Prvý diel nebol zlý, aj keď kvalitu anglickej predlohy, alebo českej kópie zatiaľ nedosahoval. Problémom nie je výber aktérov (aj keď Pospíšil by tomu asi dal väčšie "grády"), ale - a čo je pre mňa zarážajúce - neprofesionalita štábu. Zlá kamera, málo ukážok zručnosti a varenia samotného Žideka, takmer žiaden postup prípravy, ale najmä - otrasný zvuk. Jasné, Židek nie je Pohlreich, má iný hlas, ale to predsa viem dopredu a musím s tým vedieť niečo spraviť. Miestami nebolo takmer nič rozumieť, silná hladina šumu. Ak chce byť JOJ-ka úspešná tak s týmto je nutné niečo spraviť
Na otázku z nadpisu odpovedám Áno, šéfe! Tento program je na Slovensku priam životne nutný.