KDH sa vždy pokúšalo vystupovať ako obhajca chudobných a biednych a zároveň ako moderná pravicová všeľudová strana (niečo na spôsob nemeckej CDU) a zároveň ako nespochybniteľná morálna autorita. To čo je správne a morálne bolo a je dané jednoducho – desatorom. Veľký problém zakódoval do samotnej jeho podstaty jeden z jej tvorcov Ján Čarnogurský. Advokát (slovo právnik sa mi zdá prehnané), disident, kresťaň. Človek, ktorý by mohol byť čokoľvek. Spisovateľ, filozof, kňaz. Jediné, čím byť nemal, sa nakoniec stal. Politikom. Ján Čarnogurský nemal a nemá dar reči, nedokáže sa vyjadriť tak, aby ho ktokoľvek pochopil a jeho vnímanie reality a pravdy je ... tak trocha iné. Jeho rusofilstvom počnúc, cez ťažko skrívaný obdiv k Mečiarovi ako „tvorcovi“ štátu, cez nehlasovanie za program vlády, v ktorej sedel ako minister spravodlivosti. Spomínate si ešte na historku ako Mikoško dvíhal Čarnogurského ruku za vstup KDH do SDK?
Dzurinda so Šimkom chceli iné KDH, otvorené, modernejšie. Po prehratých voľbách sa nedalo nič robiť a „odídenci“ museli nutne zakotviť v SDKU. Odpor voči Čarnogurskému postupne narastal až ten sa rozhodol odísť zo štruktúr strany a predsedom sa stal Hrušovký. Čarnogurského duch ale stále ostal. Prečo? Silou a slabosťou „otcov zakladateľov“ je ich viera. Z nej čerpajú svoju silu, ale zároveň je pre nich aj obmedzením, ktoré im bráni v poznaní, alebo aspoň akceptovaní niečoho „iného“. Sú presvedčení, že len ich vnímanie sveta je to správne, a pre jeho presadenie urobia čokoľvek. Nechápu, že ľudia vidia akúsi asymetrickosť v tom, že na jednej strane označujú Dzurindu ako vierolomného a majú vážne výhrady k jeho osobe a na druhej strane im nevadí Mečiar ako osoba, ale „len“ jeho štýl vládnutia (žeby znova odkaz Jána Čarnogurského, ktorý kedysi povedal, že Mečiara nemožno súdiť, pretože je zakladateľ štátu... hmmm a takýto človek robí advokáta...), ktorý sa vo svojej túžbe po moci nedokážú vymedziť voči SMER-u (a opäť je tu Ján Čarnogurský, ktorý vo volebnú noc tvrdí, že výsledok je fajn, že KDH bude žiadané do vlády, či už jednou, alebo druhou stranou... čiže je jedno, či ľavica, či pravica, hlavne, že budeme vo vláde a dokonca vraj prejavil ambíciu byť zasa raz ministrom...). KDH sa nedokázalo vymedziť ani len voči primitívnemu alkoholikovi (a ten ich považuje za prirodzeného spojenca), odmietlo vziať na svoju kandidátku OKS a neustále ašpirovalo na úlohu vodcu pravice (aj keď furt neviem ako na tento nápad prišli). Ak je naozaj pravdou, že Lipšic dostal na predsedníctve za svoje výroky o volebnom neúspechu a o vymedzení sa voči SMER-u po nose, tak s KDH je to horšie ako to navonok vyzerá a v slovenskej politike budú hrať čoraz marginálnejšiu úlohu.
Ak sa pokúsim odpovedať na otázku Vladimíra Palka z nadpisu, tak Pán Boh tým nechcel povedať nič. Tento výsledok totiž nie je výsledkom zásahu Prozreteľnosti, ale hlasovania občanov. Za KDH hlasovalo necelých 5 % oprávnených voličov. Tí ostatní si možno spomenuli na Jána Čarnogurského, na Vás pán Palko a Vašu bohorovnosť s ktorou ste sa odmietali baviť o problémoch vo Vašom rezorte (striekačky, odchody vysoko postavených funkcionárov, či naopak zotrvávanie iných, nezmyselné policajné akcie) , neochote postaviť sa čelom nepríjemným skutočnostiam (vražda Dana Tupého), až po Váš boj s liberalizmom (ale aj tak to bol najlepší minister vnútra od roku 89, aj keď mohol byť ešte výrazne lepší, ale nie každému je súdené prekročiť svoj tieň...), na neschopnosť pána Fronca a na množstvo ďaľších vecí. Už z tej otázky je jasné jedno základné nepochopenie. Cieľom Vášho snaženia má byť nie boh, ale občan tejto krajiny...
KDH naozaj zahralo vysokú hru, ale na ruke nemalo žiadne esá a blafovanie mu nikdy príliš nešlo. Prehra? Ak sa KDH zmôže na určitú sebareflexiu ( napr., že nevstúpi do vlády so SMER-om), tak šancu na prekročenie svojho tieňa má... Ale nevidím to ako veľmi reálnu šancu...
