September 1989, Jena, východné Nemecko. Stojím na chodníku a pozerám sa na jednu z množiacich sa protirežimných demonštrácii. Demonštruje asi 30 dederónov, dožadujú sa glasnosti a perestrojky (bože ako sa to zdá dnes smiešne... a tí ľudia to vtedy mysleli úprimne). Naraz dobehnú asi 3 policajné IFY, vyskáču z nich policajti, zbalia demonštráciu a pár prizerajúcich sa. Medzi nimi aj mňa. Nezúčastnil som sa tej demonštrácie, len som sa z chodníku prizeral. Nahádžu nás na korbu IFY, jeden policajt si ešte neodpustí a kopne do brucha jedného Nemca. Ten sa zloží a zvracia. Na policajnej stanici stojime s rukami za hlavou. Nie som žiadny hrdina, v tej chvíli som cítil poníženie a strach priam fyzicky. Naraz uvidím jedného známeho. Je v civile, ale očivididne je na policajnej stanici ako doma. Dochádza mi, že je to eštebák, ale nevadí, po chvíli ma odtiaľ dostane von...
A aká je súvislosť s Lászlom? Tento chlapec, ktorý je - podľa môjho názoru - rovnaký pablb ako Slota sa dostavil sám na miesto ohlásenej a zakázanej demonštrácie. Sám. Jediný, kto ho tam čakal, boli novinári, lační akejkoľvek senzácie. Je jasné, že chlapec prišiel provokovať a všetci mu na to skočili. Novinári, pchajúci mu mikrofóny, div nie že nie až niekam ku mandliam a policajti, ktorí ho zbalili spôsobom ako keby ho museli vyrvať z rúk nadšeného davu a v podstate len splnili to, kvôli čomu Toroczkai do Bratislavy prišiel. Ale prečo vlastne? László iba vyjadril svoj názor. Odhliadnuc od toho, že tento názor je zlý a nekonečne hlúpy (nikdy nedokážem pochopiť, prečo by som chápať maďarskú traumu z Trianonu... zmluvy, ktorá je staršia ako môj 85-ročný otec... pri ľuďoch živiacich sa touto témou na oboch stranách barikády ma napadá ono Werichovské - on to dělá částečne z blbosti a z části za cizí peníze...), Lászlo neporušil žiaden zákon, len využil slobodu prejavu. Keby mu novinári nepchali mikrofóny pod nos, tak by chlapec po pár minútach aj odišiel...
Ja sa ale nemôžem zbaviť pocitu, že polícia už druhýkrát v poslednom čase, výrazne prehnala svoje aktivity. Najprv "akože" akčne kukláči zadržali Kotlebu a jemu podobných idiotov, pričom som si istý, že členov Pospolitosti jednoducho stačilo nevpustiť na slávnostné zhromaždenie a vzápätí polícia zadrží a vyhostí jedného maďarského krikľúňa... Ibaže, ako tak nad tým rozmýšľam...Jedným z často opakovaných hesiel novembra 89 bola veta: "Hlboko nesúhlasím z Vaším názorom, ale budem robiť všetko preto, aby ste ho aj naďalej mohli slobodne hlásať" Po posledných udalostiach si naozaj nie som istý, že ak ma náhodou "Robert and his boy" vytočia nejakou blbosťou, a dovolím si kritizovať Roberta nahlas na ulici, alebo v krčme pri pive, tak sa pri mne nepristavia dvaja nenápadne-nápadní chlapi a odvlečú ma na policajnú stanicu za účelom podania vysvetlenia. Možnosť beztrestne vyjadriť svoj názor je základom demokratickej spoločnosti. Oba spomínané zákroky toto pravidlo narušili, bez ohľadu na to, čo obaja spomínaní páni hlásali a konali. Ak chce štát dokazovať aké má svaly,má na to tucet iných, legálnych možností. A prečo mi to tak strašne vadí? Ja si ešte pamätám, ako voľakedy polícia potláčala akékoľvek náznaky demonštrácii, alebo zhromažďovania sa. Stačilo, aby sa na rohu ulice postavilo 5-6 kamarátov a začali sa baviť napr. o tom, že Vykopalky sú fakt kočky, tak do pol hodiny, začal nenápadne okolo krúžiť policajný žigulík...potom si na nás zvykli a dali nám pokoj. Nadpráca polície, aj keď v súvislosti s osobou postihnutého môže byť sympatická, je v demokracii jednoducho nepríputná. Je to veľmi tenká hranica a mám obavy, že polícia ich prekročila. A to je zlé...
Prečo to vlastne píšem: Kedysi, a je to už fakt veľmi dávno som videl veľmi dobrý reklamný spot. Bol čiernobiely, podmazaný zvukom pochodujúcich čižiem. Hlas vravel:
- Keď brali Židov, mlčal som. Ja predsa nie som Žid
- Keď brali čiernych, mlčal som. Ja predsa nie som čierny.
- Keď brali teplých, mlčal som. Ja predsa nie som teplý.
- Keď prišli po mňa, už tu nebol nik, kto by sa ma zastal...
Polícia je výkonnou zložkou moci štátu. Ak polícia prekročí určité hranice, nik nemôže zaručiť, že sa to nebude opakovať... Napríklad, keď si budem pri pive vravieť, že pán premiér je... korunovanej....
