A koľko smútku zasa, ak im ho niekto v noci zvalí. Hmmm, celkovo nechápem nejaký pud ničiť, ale keď ma dnes syn so slzami v očiach oznamoval, že zasa zvalili "nášho" snehuliaka, spomenul som si na jednu príhodu z detstva.
Polovica 70-tych rokov, malé mestečko na západnom Slovensku. Miestny "čávo" - rozumej rifle z Tuzexu, čižmy na zvýšenom opätku, dlhé vlasy, a hlavne: červená LADA 1500 s pekelne rýchlymi nálepkami na boku. Tak tento týpek mal jednu ušľachtilú zábavu: Akonáhle zbadal niekde v dosahu jeho pekelného stroja nejakého snehuliaka, jednoducho ho zrazil a rozjazdil na kašu. Asi ho bavilo sledovať, ako sa naňho bezmocne hneváme a plačeme. Jednoducho sa smial tak na hlas, že prehlušil aj Boney M , ktorý mu hučal z nejakej emgetonky v autorádiu...
Až sme sa raz nejako chytili rozumu a toho snehuliaka mu postavili okolo požiarneho hydrantu...
A úlohy sa vymenili. On stál bezmocne pri jeho krásnej Lade, z chladiča s veselým čľapkaním vytekal Fridex, my sme sa vyškierali a bolo nám tak dobre na duši.
Ozaj, neviete, kde by som na blízku našiel nejaký poctivý hydrant?
