Ďakujem pán Satinský

Satinského (samozrejme spolu s Milanom Lasicom) som začal vnímať niekedy v osemdesiatych rokoch, keď v televízii bežal program „Ktosi je za dverami“. S kamarátmi   sme si potom opakovali jednotlivé sentencie, smiali sme na nich, aj keď nám niekedy unikali ich skryté významy. Postupne sme objavovali platne s ich hrami a neskôr sme pochopili aj ich krásne pesničky (Album „Bolo nás jedenásť“ s Jiřím Stivínom je dokonalé, text k spomenutej pesničke je mrazivo pravdivý a hudba Jara Filipa   spolu s Lasicovými textami je kongeniálna). Dodnes mi je záhadou ako mohol typický mestský intelektuál ako Milan Lasica vytvoriť dvojicu s typicky zemitým, prostorekým a maďarónstvom šmrncnutým slovákom. Satinský bol predovšetkým človekom. Človečenstvo z neho trčalo aj keď hral Stalina, aj v neprekonateľnej českej   komédii „ S Tebou mňe baví svět“ alebo v nedocenenej hre „Deň radosti“V roku 2001 som mal šťastie a česť odviezť Satinského na jednu firemnú akciu. Od prvého okamihu v aute zavládla úžasná atmosféra. Bola plná láskavosti, humoru, vtipu, nadhľadenosti. V tom aute bolo jednoducho úsmevno. Pamätám si, ako mi vysvetľoval, že chlap by sa mal oženiť trikrát. Prvýkrát , keď má osemnáť-devätnásť rokov a malo by to byť z čistej lásky a vášne. Po druhýkrát, keď má okolo 25 a má si vziať manželku, ktorá ko skultivuje, naučí ho jesť príborom, obliekať sa, umývať sa, používať deodorant, jednoducho, urobí z neho človeka. No a po tretíkrát by sa mal oženiť tesne pred päťdesiatkou   a mal by si zobrať ženu mladšiu, ktorá ho s láskou a porozumením doopatruje. Po skončení jeho vystúpenia tancoval s kolegyňou Ingrid. Inga je typická slovenská žena, vysoká, krv a mlieko, Satinský jej bol akurát presne po prsia. Keď sme nastupovali do auta, tak sa ma Satinský s neskrývaným obdivom v hlase spýtal: „ Prosím Vás, a tá VEĽKÁ žena , to bol kto?“ Keď zomrel, bol som práve niekde v zahraničí. Pamätám si, že ma manželka privítala medzi dverami s tou správou. Obom nám bolo smutno, veľmi smutno. Otvorili sme si fľašu vínka a pripili sme si na neho a potom sme len tak ticho sedeli.   Neviem, či je v nebi internet a ako napísal Lasica, pochybuje že Julo je v nebi, skôr prerába peklo na obraz svoj, ale hádam Jaro Filip už niečo vymyslel, … pán Satinský, ak toto náhododu čítate, tak ďakujem za strašne veľa humoru a lásky, ktorí ste tu rozdali. Ďakujem, pán Satinský.