Akosi celkom nie vždy chápem umelcov. Pokúšajú sa mi čosi povedať, vyjaviť nejakú vyššiu pravdu, vytrhnúť ma z letargie, prehnane karikujú niektoré javy, snažia sa vyvolať diskusiu. Potiaľto by to bolo celkom fajn, ale keď sa za základný cieľ umenia vezme len snaha ohúriť tak mi to príde tak trochu scestné. David Černý sa od svojho ružového tanku akosi nedokázal odpútať od - aspoň pre mňa - veľmi povrchnej prezentácie ... čoho vlastne? Nuž mne to pripadá len a len ako prezentácia seba samého. Jeho diela (inštalácie, performance, či čo to vlastne je) síce vyvolávajú diskusiu, ale väčšinou len a len na tému osoby autora. A celé jeho dielo ide akosi po povrchu, autor sám musí dovysvetlovávať čo tým myslel, koho chcel vytrhnúť z letargie a v podstate len ohúria a ... nič viac. Na Entrope by sa dalo všeličo prežrieť, ale myslím si, že s tým Bulharskom to teda parádne prestrelil.
Nerozumiem dobre víťazným pokrikom niektorých novinárov, ktorí velebia Černého za jeho odvahu s akou to natrel Bruselu a všetkým naokolo. Žiadna odvaha, žiadne natretie. Instantné umenie pre instantných intelektuálov. Nalejte horúcu vodu, nechajte postát, vypite, zabudnite...
PS. Neviete prečo sa mi v súvislosti s Davidom Černým tlači na jazyk slovíčko "pozér" ?
