Pri tej príležitosti sa objavilo niekoľko komentárov, ktoré sa snažili nájsť odpoveď na otázku, či je to dobre, alebo zle. Ja za seba hovorím, že dobre
Skúsme si porovnať plusy a mínusy:
1) Vojna robí chlapov: Väčšie klišé som nepočul. Chlapa robí niečo iné ako vojna.Schopnosť niesť zodpovednosť za seba aj za iných, dokázať sa rozhodnúť, schopnosť uvažovať, priamočiarosť, sú podľa mňa vlastnosti, ktoré robia chlapa a tie sa nenaučí pri bezduchom pochodovaní na buzeráku...
2) Vojna naučí poriadku: Vojnu som absolvoval, ale že by som teda mal doma v skrini komínky sa povedať nedá. Bezmyšlienkovité pucovanie hajzlov ma tiež na nejakú vyššiu úroveň neposunulo...
3) Vzniknú kamarátsva na celý život: s týmto by sa možno dalo súhlasiť.
4)Zabitý čas: Armáda v čase mieru je najzbytočnejším subjektom štátnej moci, aký si len môžme predstaviť a k tomu ešte strašne drahým. Počas mojej ZVS som mal neuveriteľne veľa voľného času. Chvalabohu, na VVŠL (Vysoká vojenská škola letecká Košice) bola bohato zásobená knižnica, takže som sa hrabal v knižkách. Potom som objavil aj zaujímavú videotéku a napr. "Spalovač mrtvol" bol našou rotou vyhlásený za najsilnejší horror,ktorý kedy videli... Na vojne som bol v roku 1993-94. Prvých 6 mesiacov som sa vzdelával na ŠDZ (škola dôstojníkov v zálohe - mánia vojska v skratkách je všeobecne známe vec). Predstavte si 90 čerstvých absolventov všetkých rozličných VŠ na jednej kope, ktorých sa pokúša spacifikovať zopár dôstojníkov. Najmä jeden nás pacifikoval svojím dychom hneď zrána. Aróma cibule, neumytých zubov a borovičky sa okolo neho vinula ako boa okolo krku peknej slečny. Po pol roku sme absolvovali dôstojnícke skúšky, dostali sme hodnosť podporučíka a poslali nás na roty. Náš veliteľ roty bol poručík a za boha nevedel čo s nami. Čiže jedinou našou činnosťou boli služby pomocníka DVT(dozorný vojenského tvaru) a dostali sme na starosť prijímač. Cakum prásk, neuveriteľne preflákaný rok...
5)Šikana: Toto je asi najbolestivejšia téma. Existovala a pravdepodobne aj existuje. Má mnoho podôb. Od vyslovene fyzického týrania až po drastický mobbing. Šikana bola často podporovaná, alebo aspoň tolerovaná velíacimi dôstojníkmi, pretože im šetrila čas. V šikane sa vyžívali najmä tí "duchom poslabší" a potom tí ktorí boli v minulosti sami šikanovaní. Nikdy som to nevedel pochopiť, prečo robia iným to, čo im samým ubližovalo. Ešte za socializmu nebolo roka, aby sa niektorí zo šikanovaných nepokúsil o samovraždu. Mlčalo sa o tom. Ak chlapa robí to, že dokáže mlčky znášať ponižovanie, tak potom armáda naozaj robí z chlapcov chlapov.
6) Dôstojnícky zbor ... Hmmm to je iná kapitola. Podľa mňa bol na ešte horšej úrovni ako vojaci ZVS. O jeho schopnosti veliť si dovolím úspešne pochybovať...
Suma-sumárum, ak niekto považuje za dobrý nápad, nechať sa zavrieť na rok do spoločnosti ľudí, s ktorými si nemá čo povedať (resp, ktorým by sa vyhýbal), nechať na seba vrieskať, vypĺňať si čas pucovaním hajzlov, 2 x si vystreliť zo samopalu, fungovať ako holka pro všechno za 300,- Skk mesačne, tomu by sa vojna dala odporučiť. Vy ostatní buďťe radi, že odteraz nás strážia profesionáli... Nech už to znamená čokoľvek...
