Ja osobne si myslím, že kultúre sa darí tak ako nikdy.
Je pravdou, že divadlá nepraskajú pod návalom návštevníkou, ale tí ktorí chcú do divadla chodiť, chodia a majú oveľa viac možností ako pred tým a predstavenia sú viac-menej vypredané. Za socializmu existovalo SND-DPOH (činohra), Malá scéna a ... vidiecke divadlá. Z nich som najviac poznal Trnavské divadlo pre deti a mládež. Vo svojom vrcholnom období okolo rokov 1983 - 1988 sa tam podarilo vytvoriť zopár skutočne vynikajúcich a aj dnešneou optikou videné nadčasových hier. Dnes má človek na výber: DPOH (osvedčená, ale možno už aj trocha nudná klasika) Malá scéna (vcelku fajn, ale nič moc) Gu-Na-Gu (silne doporučujem), Štúdio S (čo dodať..., škoda že niektoré kusy sa už z personálnych dôvodov hrať nemôžu), Aréna, Stoka, West, Nová Scéna, Nitrianske DAB atď... Málo??? Ako som spomínal, kto chce do divadla môže chodiť (pravda, ak zoženie lístky... ), čo mu hrdlo ráči. Je pravdou, že už pred divadlami nestoja zájazdové autobusy s "pracujúcimi" z celého Slovenska, pre ktorých bola návšteva divadla, iba nutným zlom po nákupoch v Bratislave, popr.očumovaním tých "hercov z televízora", ale návštevnosť je podľa mňa vcelku slušná.
Kiná ? Voľakedy sa do kín chodilo masovo. Nebolo to drahé a keď sa náhodou premietal nejaký film zo "Západu" tak naň stáli rady (nespomínam si, že by sme niekedy stáli v rade na film zo ZSSR...). Pravdou je, že záplava braku "Made in USA" nebola taká zdrvujúca ako dnes ale vtedy si človek nevybral. Pravdu povediac, keď si mám spomenúť na nejaky slovenský film, ktorý ma oslovil... hmmm... napadá ma Záhrada, ale tá bola až po 89-om... Možno Sladké sny, ale inak... A to sa tých filmov točilo dosť (nebolo toto možno hlavným cieľom - točiť, jedno čo, ale hlavne točiť filmy...)
Televízia? Snáď najväčšie slzy sa ronia (a to dokonca aj za našimi západnými hranicami) za "bratislavskými televíznymi pondelkami" Nepopieram, vzniklo zopár pozoruhodných diel (napadajú ma "Jubelove deti" s fantastickými hereckými výkonmi všetkých zúčastnených), ale inak... Priemer, ba až podpriemer. Sledovanosť bola určite vysoká, veď čo iné sa v pondelok večer za socializmu dalo robiť, však... Nech si hovorí kto chce, čo chce, televízia - aj tá verejnoprávna - je masové médium, a musí sa prispôsobiť svojmu publiku. Teórie o kultivovaní národa vysielaním koncertov vážnej hudby sú úplne scestné. Televízia nebola, nie je a nebude priestorom na vysielanie a tvorbu vysokej kultúry (aspoň nie primárne). "Veľká" kultúra bola a vždy bude záležitosťou elít - vzdelanostných, kultúrnych, politických a finančných. (Skúste sa opýtať vášho šoféra autobusu, čo si myslí o Hamletovi... asi sa na Vás bude pozerať ako mucha Puk... a to sa nezmení, ani keby mu toho Vilka Šejkspírovie, predčítal každý večer pred spaním Sir Lawrence Olivier). Naopak, kde televízia dosah má, sú programy ako boli legendárne "Okná vesmíru dokorán", alebo dnešné "Pod lampou" . Veľmi mi chýba, že zatiaľ na Slovensku neprebehli projekty ako boli v Čechách "GEN", alebo "Jak se žije..." a mnohé ďaľšie. Rybníčkovi sa podarilo STV finančne a politicky stabilizovať, teraz je nutné, aby prišiel niekto, kto dokáže STV vtlačiť jej vlastnú tvár.
A iná kutúra? Kníhkupectvá sú stále plné ľudí (nielen pred sviatkami) a to nielen tie hypermarketové Pantha Rei, ale aj Artfóra a pod. Ľudia naďalej čítajú a čítajú radi a veľa. Po dlhých rokoch nás objavili svetové hviezdy súčasnej hudby (Rammstein, Seal, Natalia Imbruglia, Fugees, príde DM - na tých sa teším...) a aj koncerty rôznych alternatív (B. Markovič, V. Redl) prestávajú byť výnimkou...
Takže ako to vlastne je? Máme krízu, alebo nie? Ja si myslím že nie. Vyvolení,Big Brother apod. sú rovnakou alternatívou ako bol za socializmu "Strýco Marcin", alebo dnes "Senzi-senzus". Ohŕnať nos, nad konzumentami tejto kultúry je viac ako nevhodné a podľa mňa neslušné. Pre nich môže byť rovnako nepochopiteľný môj odpor voči Vyvoleným, ako pre mňa ich nechápanie brilantných poíint dialógov Lasicu a Satinského. Paltí to staré, biblické: "Každému so jeho jest"...
