Neustále počúvame z úst predstaviteľov nášho hokeja ako je dôležité podporovať mládež a deti, viesť ich ku športu, ako je šport vhodnou prevenciou pred inými "zábavkami", ako sa náš štát bude orientovať na mládež. A aké je realita v porovnaní s našimi odvekými rivalmi spoza hraníc?
Prakticky v každom kraji sa hrá miniliga v minihokeji (hrajú 4 hráči + brankár, na šírku jednej tretiny, strieda sa na pokyn rozhodcu, hrací čas 3 x 10 minút, po faule nasleduje trestné strieľanie), kde prckovia získavajú prax a základné hokejové návyky im prechádzajú do krvi. Okrem toho sa organizuje množstvo turnajov po celej ČR na ktorých sa stretávajú aj družstvá ktoré pravidelne spolu ligu nehrávajú. Nás rodičov vyslovene šokoval prístup a herná vyzretosť niektorých družstiev (Sparta Praha, alebo Letci Letňany www.letci.net), kde bol vidieť neuveriteľne profesionálny prístup, ktorý sa odrážal ako v hernom prejave prváčikov (keď si pozriete niektoré videá a uvedomíte si, že to hrajú deti vo veku 6 rokov...), prepracovanej metodike tréningu, tak aj vo vystupovaní. Príchod mužstva Letňan na turnaj bol zážitkom. Predstavte si autobus, z ktorého vystúpi 16 rovnako oblečených prckov (klubové tepláky, vetrovky, čapice), bez nejakého väčšieho strkania sa postavia do dvojstupu a za skandovania " hu, hu, vyhrajem", odpochodujú do šatne... pohľad pre bohov. V podstate každý hráč odohrá za sezónu desiatky zápasov (opäť na príklade Letňan - v sezóne majú tak maximálne 4 víkendy bez zápasu), kde nutne musia výkonnostne rásť. Alebo napr. tento blog http://www.goool.cz/, doporučujem hlavne "virtuálnu školu hokeja"
A ako to vyzerá na Slovensku? SZĽH registruje až mladších žiakov (žiaci 4. triedy), pre ktorých už organizuje súťaž. Do tej doby akoby malí hokejisti neexistovali. Len tak na ilustráciu, čo si pod minihokejom predstavujeme na Slovensku (www.minihokej.sk) Sem-tam sa odohrajú nejaké priateľské zápasy, sem-tam sa zorganizuje turnaj ale nie je to nič pravidelné. Bez pravidelnej zápasovej praxe sa ale rásť nedá. Neviem či je neochotou klubou, nedostatkom peňazí, alebo nezáujmom, ale z moje skúsenosti väčšina problémov neleží v peniazoch, ale v prístupe ľudí. Do tej doby, dokiaľ bude hokej pre väčšinu zúčastnených len obchodom, popr. vhodným miestom na prezentáciu vlastnej osoby (však pán prezident...), dokiaľ sa nebude pracovať koncepčne a všetko sa nechá na strýčka náhodu, tak sa rozlúčme s tým, že slovenský hokej niekedy zopakuje zlato z Göteborgu.
Večnou témou sú samozrejme peniaze. Hokej bol, je a bude jedným z finančne najnáročnejších športov. Okrem pomerne drahého ľadu, výstroja sa k tomu v neskoršom veku pridružuje ďaľšie výdavky spojené s cestovaním na zápasy a turnaje (pre ilustráciu, spomínaný turnaj vo Vyškove vyšiel dieťa + rodiča vrátane nocľahu na 2 700,- Skk). Pre deti priemerne zarábajúcich rodičov, popr. deti z neúplných rodín je to veľká finančná záťaž, často neúnosná. Rovnaká situácia jes tréningami najmenších špuntov. Napr. moji chlpaci majú tréningy v pondelok a stredu o 15.00. Ak obaja rodičia majú fixnú pracovnú dobu, tak je pre nich takmer nemožné tréning stihnúť. Ostávajú deti rodičov, ktorí si to vedia/dokážu zariadiť. Zároveň by som rád vyvrátil často počúvanú vetu, že hokej je len pre deti "hrubokrkých". Neviem ako inde, ale v našom klube nájdete deti ako podnikateľov, manažérov, tak aj deti, ktorých rodičia stoja na opačnej strane sociálneho spektra.
A ešte jedna vec... Keby ste videli v akých šatniach sú často nútené prezliekať sa deti. Špinavé, potuchnuté, plesnivé...
Rád by som vyzval vedenie SZĽH, hokejové kluby na Slovensku, ale napr. aj prezidenta Slovenskej republiky, ktorí sa tak rád ukazuje na hokeji, nech skúsia niečo spraviť pre najmenší hokejový dorast, nech sa niekedy prídu pozrieť na nejaký turnaj (ak sa teda nejaký zorganizuje), nech vidia radosť, zápal, nadšenie a bojovnosť malých detí, ktorými často prekonávajú aj veľkých hokejistov. To čo sme videli minulý týždeň v ČR by nás malo inšpirovať, nakopnúť, povzbudiť. Ako som už povedal bez širokej základne sa úspechy našeho hokeja opakovať nebudú a Češi nás budú na "veľkých" hokejových fórach aj naďalej "kopať do prdele"... bohužiaľ
PS: Bol by som nerád, keby tento blog prijali ako kritiku na svoju hlavu všetci tí zainteresovaní, ktorí pracujú s deťmi, často bez zodpovedajúceho finančného ohodnotenia, všetci tí, ktorí na to obetujú vlastný čas a pohodlie. Moja kritika mieri niekam hore, kde sa rozhoduje o financiách, podpore, štruktúre... Bolo by fajn, keby aspoň raz, hlas psí do neba prišiel...
