Hokejisti sa bežne častujú zákrokmi, za ktoré by mimo hracej plochy museli čeliť žalobe za pokus o ublíženie na zdraví. To čo sa potom deje v play-off je mimo akúkoľvek kultúru a civilizáciu. Poslať hráča na ľad, aby zbil rozhodcu (a tento tréner sa potom stane trénerom juniorskej reprezentácie), alebo seknúť rozhodcu hokejkou po hlave (a Cíger po včerajšom zápase tvrdil, že rozhodcovia by mali prísnejšie trestať fauly... ts, ts, ts) je, podľa mňa, pomaly na paragraf. Hokej je kontaktný šport a nejaký šťuchanec tam bude vždy, ale mlátiť surovo protihráča musí byť jednoducho neprípustné.
Osobitnou kapitolou sú diváci. Vyrobiť hustú atmosféru, povzbudzovať, to jednoducho musí byť. Ale urážať všetkých naokolo, ohrozovať fanúšikov a hráčov súpera, hanlivé transparenty to by na naše štadióny (a je jedno, či je ten štadión, v Nitre, Košiciach, Bratislave, Poprade alebo Trenčíne, fanúškovia sa "vedia" vytiahnuť všade) nemalo patriť.
Môj syn chodí na hokej. Ja síce skoro niekedy vypľujem dušu, aby som stihol utiecť z práce a odviezť ho na tréning, ale pohľad na 5-6 ročných prckov naháňajucých puk je jednoducho úžasný. (minule keď som ho obliekal do výstroja, tak mi oznámil: "tati, ja som dnes unavený, neviem či podám štandardný výkon...", celá šatňa vybuchla do smiechu). No a ten by strašne chcel ísť na hokej. Bohužiaľ, nemám odvahu ho zobrať na štadión, kde sa dopočuje tie najhoršie nadávky, kde bude vidieť ako jeden ujo mláti druhého, ako sa diváci budú pomaly biť medzi sebou...
Keď najbližšie zas niekto bude hovoriť o potrebe pozitívnych vzorov pre mládež, zájdite si na hokej, alebo futbal... Toľko pozitívnych vzorov ako tam sa nenájde hádam ani v parlamente...
