Bol som na protikorupčnom pochode. Na tom nie je nič až také zvláštne, veď tam bolo ďalších 5-6 tisíc ľudí.
Bol som na protikorupčnom pochode a bol som rád, že som ho stihol, pretože som sa tam stretol s mnohými známymi z mojej generácien, teda nielen študentov. Práve vďaka účasti staršej generácie a "vďaka" vyjadreniam niektorých politikov vznikol tento text.
Z tém, ktoré zazneli z provizórnej tribúny, ma zaujal výrok Dávida Straku o plánoch gymnazistov - budúcich maturantov z jeho triedy. Drvivá väčšina z nich plánuje zo Slovenska odísť študovať v zahraničí a jemu sa čudujú, že chce ostať. Samozrejme, je otázne, či sa vrátia. Pracujem na Univerzite Komenského. S fenoménom návrat/nenávrat tých najlepších mladých ľudí sme na UK konfrontovaní temer denne. UK je podľa rôznych svetových rebríčkov hodnotenia stále ešte špičková v SR, aj keď jej aktuálne poradie nie je žiadne terno. Pre udržanie tohto postavenia a pre udržanie kontinuity v kvalitnom vzdelávaní a kvalitnej vede je kľúčový je počet prihlásených študentov, ktorý (žiaľ) každoročne klesá. A deje sa to nielen kvôli populačnej krivke. Dôkazom sú moje rozhorovy s kolegami z Prahy, Brna, Olomouca, aby som vymenoval len tie najvypuklejšie prípady. Všetci si pochvaľujú slovenských študentov, sú často lepši ako domáci. A tu sme pri koreni veci. Slovenky/Slováci v zahraničí majú lepšie podmienky ako doma. V Česku určite. V kontraste s týmito podmienkami potom stoja možnosti na Slovensku. Dlhodobé podfinancovanie školstva a vedy, medzinárodné postavenie Slovenska v hodnotení korpucie. Naši politici si v uvedomení týchto faktov dobre pospávajú a zdá sa, že s tohto milého sna ich ani protikorupčný pochod neprebudil. A mal by.
Generácie, ktorým je tento text venovaný, sú buď blízko pred dôchodkovým vekom alebo doň už vhupli. Takže vážnou otázkou v kontexte názorov budúcich maturantov (ale nielen ich) je: "Ktože bude, milí budúci dôchodcovia, na tie Vaše penzie pracovať, ak nám tí najlepší, ktorí by mali ťahať túto spoločnosť v budúcnosti, ostanú za hranicami tejto krajiny?"
V tejto súvislosti je vyjadrenie A. Hrnka, podpredsedu SNS spupné a naduté: „Deti by nikto nemal zaťahovať do veľkej politiky, pretože vždy na to len doplatili. Môj bývalý SZM-ák a súdruh Maroš Kramár nebude rozprávať o tom, čo sa má alebo nemá na Slovensku robiť.“ Tomu zasa ja hovorím suterén veľkej politiky.
Takže si to zhrňme. Po prvé, tí mladí ľudia z 18. apríla už nie sú deti a práve týmto pochodom to dokázali. Po druhé, títo mladí ľudia prídu k čoskoro k volebným urnám a môžu pre Vás/nás pripraviť prekvapenie. Držím im place, aby sa rozhodli správne. Po tretie, niekto pri citovaní veľkej politiky a dojemnej starosti o deti akosi rád vymazáva zo svojej pamäti November 1989. Vtedy to boli tiež "deti". Po štvrté, dôchodcovia by pri "všetkej úcte k šedinám" nemali zabúdať na to, od koho pochádzajú a najmä budú pochádzať ich penzie. A na záver, po piate, v SZM sme boli takmer všetci, takže vyťahovať toto členstvo a útočiť ním na M. Kramára je smiešne až trápne.
