Začalo sa to ukradnutýmfotoaparátom na letisku London – Luton, dajme tomu vlastnou blbosťou. Napriektomu sa stále obhajujem, že pokiaľ nemám paranoju (keďže skúsenosť chýba), takpredsa nebudem všetko cenné brať do príručnej batožiny, lebo veď come to thinkof it, cenné je pre mňa takmer všetko. Aledobre, som schopná oželieť zopár hmotných statkov, sú to len veci. Nie je toale tak dávno, čo sa mi stala iná vec, ktorá neveľmi súvisí s krádežou akotakou.
Vapríli som nastúpila do lietadla, smer Madrid a tým sa moje pôsobenie naSlovensku takpovediac skončilo. Zostalo ešte zopár vecí, ako dobrovoľnéplatenie sociálky, nejaké to sporenie, no a na záver v prípade potreby plateniepoistného nemenovanej poisťovni, s ktorou som bola vrcholne spokojná, keďželekárov navštevujem poriedko. Na jeseň som dostala od otca mail, pripomínajúcimi, aby som nezabudla jesť veľa zeleniny, pravidelne chodiť spávať vnepravidelných časoch, zdraviť susedov, no a vyjadril počudovanie nad tým,kedyže som vo svojej neprítomnosti na rodnej hrude stihla zmeniť zdravotnúpoisťovňu a aké dôvody ma k tomu viedli. Rovnako počudovane som odpísala, žetaká vec by ma ani vo sne nenapadla a pokojne som na túto udalosť zabudla. Telenovela ale malapokračovanie. Nová zdravotná poisťovňa mi najprv poslala blahoprajný list ktomuto “šťastnému” kroku, čím zvýšila adrenalín ako na Pyrenejskom polostrove,tak aj neďaleko geometrického stredu Európy. V ďalších dieloch začala posielaťdoporučené listy do vlastných rúk, ktoré som ja (vzhľadom na značnúvzdialenosť) na pošte vyzdvihnúť nemohla a otec, keďže nemal odo mňa na tentoúkon splnomocnenie, tiež nie. Otec obtelefonoval “starú” aj “novú” zdravotnúpoisťovňu, ako aj Úrad pre dozor na zdravotnou starostlivosťou, aby zistil, akosa mám voči tomuto podrazu brániť. Jeho rozprávanie o tom, ako s nami mnohéinštitúcie pri telefonovaní žartujú (nudná hudba, “čakajte, prosím” a výzvy“stlačte X”, kde X rovná sa 0 až 9) by vydalo na samostaný žartovný blog.
Vďaka dobeinternetu mohol otec skontrolovať v ktorej poisťovni vlastne prihlásená som atak zistil, že veru áno, poisťovňu som bez vedomia vlastného zmenila. Toutocestou mu chcem poďakovať, že ma napriek tomu nezbavil svojprávnosti. Mojamailová komunikácia v nasledujúcich dňoch vec nezmenila a tak som prikročila knapísaniu listu na príslušné orgány, ktoré zistili, že naozaj niekto zneužilmoje osobné údaje. Vec sa samozrejme prešetruje. Najväčším šokom pre mňa alebolo zistenie, že moje údaje boli zneužité brokerkou, s ktorou som asipred dvomi rokmi podpísala zmluvu o dôchodkovom sporení. Tá potom bez môjhovedomia sfalšovala môj podpis a zvyšok už šiel na konto mojich nervov a nervovmojich milujúcich rodičov.
V dnešnom svete plnom poistení, sporení a rôznych prihlášokdenno–denne ukazujeme a zadávame svoje osobné údaje a mne zostáva len otázka,nakoľko si môžeme byť istí tým, že tieto nebudú zneužité a budú použité naozajlen na účel, na ktorý sme ich pôvodne použiť chceli? Všetko to závisí len odosoby, ktorej tieto údaje poskytujeme. A tá si je buď vedomá svojejzodpovednosti alebo to má takpovediac na háku.
A preto vážení, ak ste v podobnom prípade kedykoľvek vživote mali výčitky svedomia, že svojím spravodlivým hnevom spôsobíte niekomunepríjemnosti, tak vedzte že druhá strana tieto výčitky svedomia očividne nemáa kľudne nechajte svojmu hnevu priechod v podobe trestného oznámenia. Lebolepšie raz poriadne udrieť, ako stáť a čakať na ďalší podraz.
