Wicked princess of Kramare and barrio Salamanca. Zoznam autorových rubrík: Hitchhikers guide to Spain, Muza ma palkou tresla
Ako ťažké je zlomiť v človeku dôveru k inému človeku alebo k ľuďom všeobecne? Koľkokrát vás niekto môže podviesť, kým prestanete dôverovať? Asi sa mi to v poslednom čase stalo príliš veľakrát na to, aby som tento pocit odignorovala myknutím pleca a komentárom, že každý sa raz môže ocitnúť v kríze.
Tak mi opäť dnes o siedmej hodine rannej budík nemilosrdne prerušil spánok a vrhol ma do náruče chladného madridského zhonu. Ako som tak stála nad umývadlom a čistila si kopáče, začal sa mi pomaly v mysli vynárať môj sen.
Dnes som si prečítala v SME článok o tom, ako na Slovensku klesá záujem o prácu v zahraničí a ako sa vysokoškoláci radšej chytajú šancí uchytiť sa doma v prostredí novo zakladaných zahraničných korporácií. To ma v podstate nijak neprekvapilo, ani nijak špeciálne neobohatilo. Čo bolo ale zaujímavé boli reakcie diskutérov.
Áno, je pravda, že Vianoce aj pre mňa postupom času stratili to krásne detské naivné čaro, keď som očakávala, kedy sa z obývačky ozve zvonček a my sa so sestrou rozbehneme od dojedeného kapra a nedojedéneho zemiakového šalátu. Ale niečo predsa len zostalo.
V olivovom samozrejme. A tentoraz je reč o portugalskom olivovom oleji. Že ste o ňom nikdy nepočuli? Niet divu, je zatienený tým gréckym, talianskym , ale predovšetkým španielskym. Tieň väčšieho a rozpínavejšieho suseda je takmer všade. Nielen v oleji. Ale napríklad aj vo víne a v pomarančoch.
“Keď my ani nie sme Španieli. Ja proti nim nič nemám, Zapatero je fasa chlapík, ale my sme naozaj iný národ, tak prečo nemôžeme mať vlastnú krajinu?” Toto bola filozofická úvaha Javiho, u ktorého sme strávili dve noci v Pais Vasco, alias Baskicku, pár kilometrov od mesta Vitoria.
Korida, patatas bravas, tortillas con jamon, zle pivo a lepsie vino, flamenco a vecera o pol jedenastej.....horarios v lete a prasne mracna od Sahary a este omnoho, omnoho viac.
