Gratulujem, zvládli ste to.Prečítali ste ten nudný úvod a dokonca Vászaujal natoľko, že ste si klikni na tlačidlo “chcem vidieťviac”. A ste si istý, že chcete vidieť viac? Ale asi áno,keď ste na to klikli. Ospravedlňte moju nedomýšľavosť, jeto veľmi ľúto. Bože, čo by mi na to povedal šéfredaktor.Ešteže píšem na bezplatný blog a nemámžiadneho šéfa. Som voľný ako vták. Nemusímpísať podľa pravidiel, nemusím písaťzaujímavo, pútavo, ba dokonca ani pravopis nemusímmať na 100 percent osvojený.
Jáj, ešteže v tom roku 89,keď som ešte ani na pláne nebol, tí milíujovia nám vybojovali slobodu a nemusím písaťmaximálne tak do školského časopisu, ktorý ajtak prejde cenzúrou, ktorú zabezpečí predsedaredakcie, ktorého tam dosadil pán riaditeľ. Ale čo jao tom môžem vedieť, nežil som vtedy. Nemôžem vedieťaké to bolo, takže si tých zopár poslednýchriadkov radšej ani nevšímajte, mohlo by Vám topokaziť názor o mojej osobnosti.
Mohli by ste si myslieť, že zaspíšem odveci a že aj tak to nikoho nezaujíma. No alekeď si to poviete, tak sa možno zamyslíte nad tým, žeVás to zaujíma, keďže to čítate. Predsa tonečítate len preto, aby ste ma potom mohli s kolegamiohovárať. Taký predsa nikto z nás nie je. Z násnormálnych ľudí, ktorý sa nijako nebrániabyť priemerným. Predsa nechceme aby sa o násrozprávalo, aby sme boli stredobodom pozornosti. Čo ak by siniekto všimol, že máme vlastný názor a že simyslíme, že aj tak nám ho nikto nemôže zobrať.To by sme boli šialený.
Čo ak by sme v nedeľu nešli dokostola, pardón, za kostol? A nemohli by sme puberťákovupozorňovať na to, že sú hluční a že MY sme prišlido kostola, teda, za kostol... Potom by nás niekto moholnazvať neznajbohom, ale to my nie sme, veď predsa každúnedeľu chodíme do kostola, čiže, za kostol.
Uf, takže sme sa dostali až sem.Pravdepodobne už na záver článku (viete to preto,lebo ste si na začiatku čítania pozreli, aký dlhýje článok, či náhodou nie je predlhý, aleboprikrátky.....). A je tu záver, čiže zhrnutie hlavnejmyšlienky a elegantné zakončenie článku (aby čitateľnáhodou nezabudol, o čom to vlastne celé bolo). Ale jauž nemám čas na také zbytočnosti, takže závernenapíšem. Mrzí ma to. Ale čo sa dá robiť?Iný nebudem. Idem si radšej hrať na gitare a vymýšľaťnezmyselné texty..... Tak sa majte. Už sme sa videli asinaposledy, keďže môj ďalší článok sineprečítate (kto by čítal také braky odpuberťáka, ktorý si určite práve dovytláčalpuky z tváre.....)
Pa, teším sa na Vásnabudúce (ak sa objavíte).
