Dnes máme pred sebou niečo vyše mesiaca do volieb, ale už pár mesiacov zo všetkých strán počúvame a čítame oduševnené prejavy komentátorov z rôznych médií, ktorí nás nabádajú, aby sme pomohli „zachrániť demokraciu“. Reálne hrozí návrat Róberta Fica spolu s fašistami a jedinou šancou ako to zvrátiť má byť zabránenie „prepadnutia hlasov“.
Čo je vlastne to tzv. „prepadnutie hlasov“ ? Formálne vzato, je to situácia, keď kandidujúca politická strana nedosiahne vo voľbách zákonom predpísané (umelé) kvórum, ktoré je v SR nastavené na 5% odovzdaných platných hlasov (v prípade dvoj resp. trojkoalície je to 7% a viackoalície je to 10%). Ak strana alebo zoskupenie nedosiahne stanovenú hranicu, tak sa jej zástupcovia nedostanú do NR SR a tým pádom všetci voliči, ktorí im odovzdali hlas nebudú mať svojich zástupcov v parlamente.
Účelom umelého kvóra napríklad je, aby sa do parlamentu nedostali zástupcovia marginálnych strán, najmä extrémistických, čo v slovenskej realite vyznieva až tragikomicky. Ďalším účelom je, aby v parlamente nebolo príliš veľa strán, veď čím menej ich je, tým skôr sa dohodnú. Toto v slovenskej realite tiež vyznieva celkom paradoxne, pretože menšie strany dnes prakticky denne znášajú kritiku, že sa „nevedia“ dohodnúť na predvolebnom spájaní, aby neprepadli hlasy ich voličov. Čiže ak sa dohodnú pred voľbami, tak vlastne obídu jeden z účelov kvóra.
Ak si zoberieme príklad z ostatných volieb v roku 2020, možno sa opýtať, či je správne a spravodlivé, keď približne 166 tisíc voličov strany Za ľudí získalo 12 zástupcov v NR SR a naproti tomu približne 134 tisíc voličov strany KDH nezískalo žiadnych zástupcov v NR SR. A to len preto, že máme umelé kvórum. Toto je však skôr na odbornú diskusiu a nie je to predmetom tohto článku.
Snáď sa žiada povedať k tomu len toľko, že ak tak kriticky vnímame riziko prepadnutia hlasov v dôsledku umelého kvóra, tak sme za ostatné roky nezachytili, že by ktorýkoľvek z komentátorov, ktorí majú ten „správny“ názor naozaj takmer na všetko, prišiel s tým, že by bolo vhodné túto tému otvoriť.
Prepadnutie hlasov však nemožno brať iba formalisticky, ale je vhodné sa na to pozrieť v širšom kontexte. Je zjavné, že to, ako dnes niektoré médiá, operujú s „prepadnutými hlasmi“ je hrubo manipulatívne a dehonestuje to hodnotu hlasu časti voličov, ktorí prídu k voľbám. Pretože hlas každého voliča, ktorý príde k voľbám by mal mať rovnakú hodnotu. O skutočne prepadnutých hlasoch môžeme azda hovoriť iba v prípade voličov, ktorí k voľbám neprídu.
Dnes, samozvaní „záchrancovia demokracie“ vo svojej bohorovnosti v podstate kričia, že demokratický, prozápadný volič by mal, „ak je rozumný“, voliť len politickú stranu, ktorá má podľa ostatných prieskumov, ako jediná „istotu“ postupu do parlamentu. Všetko ostatné má byť rizikom prepadnutia hlasov a porážky demokracie. U niektorých médií a ich komentátorov to možno považovať iba za nepochopenie situácie, u iných je to zjavne účelové.
Pre ďalšiu ilustráciu tohto mediálneho pokrytectva, si dovolíme krátky exkurz do obdobia tesne pred voľbami v roku 2020. V posledných prieskumoch pred voľbami bola situácia podobná tej súčasnej v tom, že z demokratických a prozápadných strán malo istotu postupu iba OĽANO a možno ešte Za ľudí. Koalícia PS-Spolu mala tesne pred voľbami niečo medzi 8% a 9% a ako koalícia potrebovala aspoň 7%. Vtedy sme však nezachytili masívnu mediálnu masáž, že voliči, ktorí chcú voliť PS by to mali „hodiť“ radšej Matovičovi, aby ich hlasy neprepadli a aby sa podarilo poraziť Fica. Dokonca si trúfame tvrdiť, že veľa krikľúňom, ktorí dnes nabádajú voliť radšej stranu, ktorá „má istotu“, vtedy ich hlasy, ich slovami, prepadli a teda nijako sa nepodieľali na porážke (dnes hovoríme radšej „dočasnom odstavení“) chobotnice. A otĺka im to niekto celé tie roky o hlavu ? Nevšimli sme si.
Čakajú nás veľmi dôležité voľby. Voľby, ktorých výsledok bude určujúci pre charakter nášho štátu. Chceme si zachovať demokraciu, ale to predsa nemôžeme robiť nedemokratickými prostriedkami. Súčasťou demokracie je aj férová politická súťaž. Nezmyselné strašenie voličov „prepadnutím hlasov“, pod rúškom záchrany demokracie, s cieľom posilniť pozíciu inej strany, však za férovú politickú súťaž možno považovať naozaj len ťažko. Je to iba úbohá manipulácia.
Ak tí, ktorí dnes toto hlásajú, majú skutočne úprimný záujem na záchrane demokracie na Slovensku, tak by mali skôr voličov vyzývať, aby sa nebáli voliť podľa svojho presvedčenia, aby sa nebáli až mýtického „prepadnutia hlasov“, a tak pomohli „svojim“ menším, demokratickým, prozápadným stranám, aby prekročili hranicu umelého kvóra a dostali sa do parlamentu.
Mali by si uvedomiť, že strašením zaiste neodradia jadrových, alebo ak chcete „skalných“, voličov menších strán, ale môžu zneistiť práve tu kritickú množinu potenciálnych voličov, ktorí by ich mohli dostať do parlamentu a zásadne zvýšiť spoločný výsledok demokratických strán. „Zisk“ väčšej strany na úkor týchto menších strán je v skutočnosti stratou pre Slovensko. Jednoduchá matematika tu proste nepustí.
Môže totiž PS aj vyhrať voľby, ale keď nebude „mať s kým“, tak to bude prehra pre všetkých. Už teraz ak by dopadli voľby podľa aktuálnych preferencií, tak sa dá povedať, že PS má nulový koaličný potenciál. S kým zostaví vládu pán Šimečka ? S Igorom Matovičom ? Alebo s KDH ?
Nemala by sa, podľa ich zaužívaného naratívu, voľba strany, ktorá nemá s kým vládnuť, považovať tiež za prepadnutý hlas ?
Volič má voliť podľa svojho politického presvedčenia a nie kalkulovať pod tlakom manipulácie. Poďme voliť, použime zdravý rozum a držme päste demokracii na Slovensku.
