Slováci v Rusku

Keď prichádzam do Ruska, uvedomujem si, kde má domov moja duša. Je to obrovský priestor... Ťažko sa o tom píše, ale každého z nás asi priťahuje rodná zem ako magnet. Osobne poznám mnohých cudzincov, ktorí si myslia, že v Rusku sa len pije vodka a na cestách sú mŕtvoly tých, ktorých zabila ruská mafia. Možno práve pre nich predávajú v Moskve tričko, na ktorom je anglicky napísané: „Bol som v Moskve, medvede na ulicach som nestretol“. Nestretli sme ich ani s mojimi dvomi priateľmi zo Slovenska. Spoločne sme objavovali, porovnávali, spomínali na všetko, čo vieme o Rusku. Uvedomili sme si, že náš život je v skutočnosti to, čo nás reálne obklopuje. Na to sa ale treba na okamih zastaviť, obzrieť sa dookola, započúvať sa do zvukov prírody či veľkomesta. Lenin a Kremeľ.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (18)

Existuje veľa výstupov z Červeného námestia. Vybral som ten, ktorý je priamo pred námestím. Bolo pre mňa zaujímavé vidieť v očiach mojich priateľov prekvapenie a údiv vyjadrený tichým povzdychom: “Ááách”.

Treba hneď zavolať domov. :-)

Kremeľ

Prezidentský palác.

V tejto budove zľava boli všetky známe stretnutia a zjazdy Komunistickej strany.

My sme sa ponáhľali rýchlym krokom do mauzolea.

K Leninovi púšťajú len niekoľko hodín denne, čo chce využiť množstvo turistov. Pred vstupom musíte odovzdať do úschovne všetko: tašky, fotoaparáty, mobily, jednoducho povedané, nemôžete si zobrať k vodcovi revolúcie nič.. Vo vnútri dbajú o poriadok a “posvätné” ticho vojaci prezidentskej stráže.
(foto internet)

Lenin sa nijako nezmenil od vtedy, čo som ho videl naposledy, ako pionier pred dvadsiatimi rokmi.

Mauzoleum je otvorené do trinástej hodiny. V 13, 50 sme ale stretli “Lenina” ešte raz. Asi sa vracal z práce domov. Pršalo, ale známy revolucionár kráčal napriek tomu pokojne. Nemá ho už čo prekvapiť...