Cítite sa bezpečnejší po vojne v Iraku?

Kedysi sa pod údermi barbarov rozpadlo všemocné impérium Rimanov. Uviazlo v mravnej spustlosti, v hriechoch, pokrylo sa tukom a hlavne – stratilo svoje vzory. Nestáva sa to isté takzvanej západnej civilizácii, civilizovanému svetu v ktorom sa stratili vzory a jestvuje len smerovanie ku materiálnemu blahu, bohatstvu a peniazom? Barbari sú už pod bránami a nemáme im čím čeliť, pretože oni, na rozdiel od nás nemajú čo stratiť. Kamikadze v radoch moslimských radikálov nie sú koreňmi moderného terorizmu. Sú jeho kvetmi. A stebielka na ktorých kvitnú, sú kvantá mladých ľudí, ktorí si nemôžu nájsť svoje miesto: nemajú ani len prijateľnú prácu, ani jasnú perspektívu, ani rovnomerný obraz života. Pre týchto ľudí je ľahšie a dostupnejšie zobrať zbraň a vydať sa na bojovú výpravu, vrhnúť sa do útoku, podniknúť lúpež, ako v „pote tváre pracovať“ na každodenný chlieb.Takýchto nervóznych mladíkov, ktorí nemajú čo stratiť, je možné zorganizovať do akejkoľvek kohorty – od bandy až po armádu. Steblá prerastajú v silné kmene, a konštrukcie pozostávajú z kmeňov – brvien ľubovoľných veľkostí.Terorizmus neživý v prvom rade prísun financií z čiernych zdrojov, ale jeho jadrom je nekultivovanosť samotných aktérov. Pokým je sociálna podpora, nie je a ani nebude núdza o regrútov a dobrovoľníkov pre ktorých život nie je drahý: teroristov – odsúdených mužov, hrdinov sebaobetovania. Nech nás Boh chráni aby sme sa nestretli s ich šialenstvom keď sa pokúsia zrealizovať svoju energiu smerovanú na tých ktorí nie sú s nimi. Preto sa nezastavia pred ničím a vždy budú pripravení niečo vyhodiť do povetria, alebo niekoho uniesť. Zdrojom je nielen náboženský fanatizmus, ale tiež prebytok energie, vitálnej sily. Podobné pnutie sa realizuje cez veľký nárast pôrodnosti, cez zúrivú bojovnosť alebo cez obetavú prácu. Tiež závisí od stavu sveta, od spoločenských pomerov a kultúry v danom bode ľudstva. Rozličné národy v rozličných momentoch dejín realizujú podobnú energiu v pokojnej sfére. Napríklad, tvorením v XVIII.-XIX. storočí v Spojených štátoch amerických, ktoré ovplyvnilo smerovanie svetových dejín oveľa viacej ako vojna bledých tvárí s indiánmi v začiatkoch tohoto procesu. Alebo enormná explózia tvorivej energie Nemcov na začiatku XX. storočia, neudrživších poryv v hraniciach krajiny a pokojnej práce a dvakrát uvrhnuvších svet do krvavého chaosu svetových vojen. Alebo generácie ruskej revolúcie zachránivšej svet v poslednej vojne takou hroznou cenou, z ktorou sa Rusko ani doteraz nemôže zmieriť.Svet sa stal všeobecne viac nebezpečným. Prebieha štvrtá svetová vojna. Prvej svetovej vojne predchádzala spokojnosť v Európskych metropolách, druhej – mierové zmluvy a tiež spokojnosť v metropolách. Treťou je studená vojna. Teraz môžeme tiež nič nerobiť, čakať pokiaľ skutočné sily, ktoré zaostávajú za moderným svetom, skľúčené, beznádejne na tejto úrovni, budú útočiť a destabilizovať úspešný svet. Je náročné sympatizovať s Bushom, ale ak by on nič nerobil, ani ostatní by nič nepodnikli. Tak isto ak by Putin nič nerobil v Čečensku, teraz by sme mali neuhasiteľne horiaci Kaukaz. Problém je vtom, že teraz moslimský, a konkrétne arabský svet, naráža na výzvu globalizácie a modernizácie, ktorú zatiaľ nemá schopnosť riešiť. To čo teraz vidíme je zatiahnutie Západu do procesov ktoré sa niekde prejavujú v občianskej vojne alebo v type islamského extrémizmu, do procesov, ktoré prebiehajú vo vnútri arabského sveta. Čo urobil Usama Bin Ládin svojím útokom na USA? Pokúsil sa zavliecť USA do konfliktu vo vnútri arabského sveta, skompromitovať USA, urobiť ich otvoreným spojencom pre Arabov nepopulárnych režimov. Keď v novembri 1989 padol berlínsky múr boli všetci nadšení – konečne budeme spolu. Teraz sa v Izraeli stavia plot, oddeľuje Izrael od Palestíncov. Nestane sa znakom našej doby, že si všetci budú stavať svoje ploty, budeme oddeľovať všetko od všetkých, pretože sa každý každého bojíme? Jedna z najpopulárnejších myšlienok teórie medzinárodných vzťahov je: vyspelý, bohatý svet sa musí oddeliť múrom. To je nemožné. K vyspelému, bohatému svetu sa začína približovať Čína a India. Ukončuje sa tam hlad a to znamená, že vyspelý a bohatý svet sa za 10-20 rokov stane počtom ľudí väčším ako zaostalý a chudobný svet. Dostaneme novú šancu. Treba len trpezlivo vydržať nejaký čas. Ale existuje ešte jeden scenár, reálnejší – kontrola vyspelých veľmocí nad nezrelými krajinami a teritóriami. „Imperializmus“ je veľmi zlé slovo, ale vlastne je možné, že k nemu budú všetci prinútení dôjsť. Je nutné si vždy pamätať jedno, že prebieha štvrtá svetová vojna a v nej zomierajú stovky, niekedy tisíce ľudí. V minulom storočí sme viedli vojny, v ktorých zomierala veľká časť ľudstva. Teraz je úroveň protirečení skoro taká ako bola tá, čo splodila svetové vojny, ale držíme situáciu pod kontrolou.V prejave o prvom výročí vojny v Iraku prezident Bush povedal, že po páde režimu Saddáma Husajna na Blízkom východe bol zničený prameň násilia a agresie. V ten istý deň francúzsky minister zahraničných vzťahov Dominique De Vilpen prehlásil: „Musíme pozrieť realite do tváre. Svet ktorý sa pred nami otvoril, je viacej nebezpečný a nestabilný. Pred tým v Iraku nebol terorizmus, dnes sa stal jedným z hlavných svetových ohnísk terorizmu.“ Kto z nich má pravdu? Súhlasíte, že sa svet stal stabilnejším, spokojnejším, cítite sa bezpečnejší po vojne v Iraku?