Jedno z najväčších nebezpečenstiev predkladá Kosovo ako precedens toho, že ako môže nie pôvodná, ale rýchlo rastúca národnosť, obývať niektorý región iného štátu a neskôr sa od neho oddeliť a vyhlásiť nezávislosť. Ale najhroznejším výsledkom nezávislosti Kosova je definitívny pád medzinárodných inštitúcií, ktoré ako tak regulovali vzájomné vzťahy štátov po druhej svetovej vojne.
Faktické stanovisko USA a EÚ demonštruje, že vo svete už viac nejestvuje medzinárodné právo a organizácie, ktoré garantujú jeho dodržiavanie. Odteraz všetky sporné otázky sa odznova riešia s použitím hrubej fyzickej sily a dohodou zaujatých strán. O tom, že sa k tomu smeruje, sa rozprávalo už veľa rokov, ale len teraz tento proces prijal konkrétne a tvrdé črty. Dokonca sú známe prípady, keď sa aj niekoľko rokov diskutovalo o nie veľmi zložitých politických problémoch a hľadalo sa zdravé riešenie, pričom sa čakalo, že sa vo svete niečo zmení – a to všetko bez vyhrotenia a žiadania okamžitého riešenia. A teraz Američania znovu pretlačili, presadili, ukázali silu a myslím si, že dostali negatívne miesto v politických dejinách.
V posledných rokoch vynakladalo Rusko veľkú námahu na to, aby zachránilo status quo v medzinárodnom práve a legitímnosť medzinárodných inštitúcií a zmlúv. Nie tak dávno prekonalo Rusko demolújuci rozpad Sovietského Zväzu. A teraz veľmi dobre cíti ohrozenia a riziká, do ktorých vstupuje svet po definitívnom zbúraní svetového poriadku trvajúceho od konca druhej svetovej vojny.
Snahy Moskvy boli pochopené aj niektorými západnými oponentami. Napr. britský časopis Guardian s obdivom napísal: „Ako by to aj nebolo paradoxné, Rusko zostalo hlavným ochrancom práva v OSN, ktorý rešpektuje systém nedzinárodných vzťahov a chce žiť v medziach zákona. Dúfame, že Rusko zabráni ešte jednej snahe premeniť OSN na paródiu a podporiť svet odpadlých štátov, separatistických regiónov a samovyhlásených právnych noriem.“ Medzitým je jasné, že udržať svet od pádu do nestability, nie je možné. Partner Ruska pri OSN, Čína, hoci je aj proti nezávislosti Kosova, nechce kvôli tomu rušiť so Západom vzťahy.
Hlavné poslanie vyhlásenia kosovskej nezávislosti – teraz je vo svete všetko dovolené – je už ostatnými prijaté. Turecko bez váhania voviedlo svoju armádu na teritórium rackého Kurdistanu. Ankara dobre rozhodla, že keď ešte trošku budú meškať, tak na svetovej mape môže vzniknúť ďalší samovyhlásený štát, ktorý USA dovedú k „demokracii“ – Slobodný Kurdistan. Ďalší v poradí je ešte jeden nevyriešený konflikt – Cyprus, čiastka, ktorého je neuznaným štátom a je pod ochranou tureckej armády. A tak geografia tohto procesu môže byť veľmi široká.
Kosovo zaostrilo na problém moslimov v EÚ ako v kresťanskej spoločnosti. Najprv USA veľmi trvali na tom, aby do EÚ prijali Turecko. Teraz, keď to Európa odmietla, USA ostal len jeden taký kandidát – Kosovo s perspektívou vzniku Veľkého Albánska. Na druhej strane samotný kosovský problém doviedol k vnútropolitickému rozkolu v EÚ na dva tábory: tých, ktorí uznali, a tí, ktorí odmietli novú nezávislosť. A to všetko prebieha v momente, keď sa členovia Európskej Únie len–len dohodli o reforme vedenia v EÚ, o vypracovaní jedinej vonkajšej politiky a národné parlamenty by mali ratifikovať tzv. Lisabonskú zmluvu.
Každý rok sa v krajinách EÚ zväčšuje počet moslimských imigrantov. Podľa oficiálnej štatistiky je už teraz 10% obyvateľstva Francúzska Arabov a 3% Nemecka sú Turci. Väčšina týchto imigrantov sa nechce asimilovať a tak na teritóriu starej Európy vzniká veľa malých Kosovov.
