Jedna moja známa z Moskvy pracuje ako zástupkyňa oddelenia veľkej banky v New Yorku. Pred tým mala takú istú prácu v Moskve. Zľakla sa krízy v roku 1998 a emigrovala. Tí, ktorí sa nezľakli a pokračovali – majú plat niekoľko kráť vyšší ako ona – majú byty v hlavnom meste a fantastické vily v okolí Moskvy, každý rok si môžu dovoliť dovolenku v akomkoľvek kútiku sveta. Ona? Má 50% z dane platového bonusu a dôchodok, ktorý jej skoro nedovolí vôbec prežiť.
V Moskve mi bolo povedané: „Z Taškentu cestovať za prácou do USA je možné, pretože Taškent – to je Taškent. Ale aby normálny človek z Moskvy išiel teraz pracovať do Ameriky – je obrovská hlúposť“. V Rusku sú aj platy teraz vyššie, aj perspektívy sú väčšie. Áno, v Rusku je menej slobody, to je pravda. Počas 90-tych rokov sme tam vyskúšali demokraciu, ale vyšla z toho anarchia a oligarchia. Ale aspoň sme pochopili, že demokraciu treba budovať nie menej ako 3-4 generácie. Preto z Ruska veľmi smiešne vyzerá snaha USA a spol. vojnovými spôsobmi riešiť problémy s ropou a popri tom sa skrývať za šírenie demokracie vo svete.
Ako Rusko, hoci veľmi pomaly, ale ide dopredu, tak v USA je reálny regres. Stačí si spomenúť na Irak, väznenie v Guantanamo bez súdu, trápenie a znásilnenie väzňov. Teraz sú USA bohatou krajinou, ale nezabudnite na dlhoročné recesie, na vzbury v čiernych mestách, na devalváciu amerického dolára... Teraz v USA tlačia bankovky a vyrábajú virtuálne finančné produkty, ale reálna výroba neuveriteľne klesá. Čo očakáva USA v najbližších 20. rokoch? Veď všetky tie veci, týkajúce sa vzťahu USA a Ruska, ktoré vykrikujú média po celom svete – je len životom dvoch generácií v USSR (Rusku) a USA. Ale kde sú príznaky toho, že sa v Amerike bude v budúcnosti žiť lepšie?
Ruskí ľudia sa veľmi zmenili. Moji bývalí moskovskí kolegovia, na rozdiel od emigrantov, ovládajú nie len anglický jazyk, ale aj niekoľko iných európskych jazykov. Majú šesťciferné platy v eurách a už dávno si nasporili na dôchodok, ktorý je oveľa väčší, ako ten ($ 1,450), o ktorom rozprávajú emigranti v USA.
Osobne som nebol v USA a ani sa nechystám, ale veľa som pracoval s tými, ktorí tam emigrovali a potom sa vrátili. Veľmi sa im tam nepáčilo. Vo veľkých mestách je špinavo a hrubo. V provinciách sú ľudia otvorení, ale ich intelekt je natoľko nízky, nakoľko je vysoký ich patriotizmus. To je hrozné, že krajina s takým vojenským potenciálom má obyvateľov, ktorí majú mienku o ostatnom svete na úrovni doby kamennej. Keď by sa zajtra stal prezidentom obyčajný Američan – nukleárna vojna by začala už o mesiac.
