Práve v tom momente bol definitívny prechod od rozprávania o kritériách identifikácie „tradičných“ k presnému zoznamu – Ruská pravoslávna Cirkev Moskovského patriarchátu (a žiadnych iných jurisdikcií), hlavné organizácie moslimov (najmä Duchovný úrad Talgata Tadžuddina), budhisti, a židia (obaja hlavní rabíni).„V zákonodarnom pláne riešiť problém duchovnej bezpečnosti znamená postaviť preponu na ceste náboženského extrémizmu a mútnych potokov bez duchovnej otrepanej informácie z masmédií. Všetky masmédiá, ktoré zachytávajú mnohomiliónové auditórium, musia mať spoločenské dozorné rady aby oni mohli ovplyvňovať informačnú politiku masmédií. To nie je cenzúra – to je štátna informačná politika.“Na tejto konferencii Alexander Čujev, politik, ktorý tradične lobuje za záujmy patriarchie, povedal, že pripravil projekt zákona o „tradičných náboženských organizáciách“. Čujev vysvetlil, že je proti novým ohraničeniam pre „netradičné“ náboženstvá, ale za privilégia pre „tradičné“: prístup do škôl, možnosti sociálnych služieb, bezplatný prístup k masmédiám, oslobodenie od daní (aj pre firmy, ktoré zakladá náboženská organizácia).Vtedy Čujev uvádzal komplikovanú gradáciu „tradičných“ náboženstiev ako federálnu, regionálnu a historickú. Osobitne vnášal pojem „zastupiteľstvo cudzokrajnej tradičnej náboženskej organizácie“, aby oddelil katolíkov od totalitných siekt.„Tradičnosť“ sa musela určovať podľa počtu adeptov a dĺžky existencie, najprv boli pre celoruské organizácie kritériami 80 rokov, alebo 50 rokov a milión adeptov. „Najdôležitejšie je uznanie, že daná náboženská organizácia je neoddeliteľnou časťou duchovného, historického a kulturného dedičstva Ruska.“Určovať statusy by musela Federálna komisia, ktorá by na začiatok bola sformovaná prezidentom, parlamentom a „tradičnými“ náboženskými organizáciami. Náboženské organizácie, ktoré by neskôr dosiahli „tradičný“ status, tiež by dodali svojich delegátov do federálnych komisií. Projekt Čujeva dával možnosť už „uznaným“ organizáciám právo rozhodovať o osude ostatných. To by bolo určitým kompromisom medzi princípom náboženského rovnoprávia a existujúcej de facto hierarchii náboženských organizácií.Projekt Čujeva vyvolal ostrú diskusiu. Čujev tvrdil, že na osobnom stretnutí prezident podporil jeho projekt zákona. Ale je známe, že po stretnutí s Putinom dojem podpory majú mnohí. Prezident sa aj tak nevyjadril, ale ten projekt niekoľko krát kritizovali Andrej Sebencov a Vladimír Zorin.Kancelária metropolitu Kyrilla tiež kritizovala projekt, ale z opačnej strany. Podľa nej projekt zákona nie dosť jasne popisuje privilégia „tradičných“ organizácií a odovzdáva politickým funkcionárom otázku identifikácie „tradičnosti“. Čujev niekoľko krát opravoval projekt. V poslednej verzii (máj 2002) bolo zrušené kritérium počtu a kritérium existencie oraganizácie bolo ustanovené na 85 rokov, zmizla komplikovaná Federálna komisia a pojem „zastupiteľstvo cudzokrajnej tradičnej náboženskej organizácie“. Status „tradičnej“ organizácie by mal byť ustanovený osobitným zákonom. Nespomínajú sa tam daňové úľavy, ale zostal bezplatný prístup do masmédií a privilegovaný prístup do škôl.Uvedomujúc si, že nemá dosť politickej váhy, Čujev odovzdal projekt pre dopracovanie právnikom centrálneho federálneho okruhu. Potom diskusie o projekte zhasli.Andrej Sebencov veľakrát opakoval, že akékoľvek privilégium pre náboženské organizácie je proti Konštitúcii (podľa časti 2, paragraf 14, „náboženské organizácie sú oddelené od štátu a rovné pred zákonom“) a je ťažké to popierať. Ale snahy pokračujú. Najtvrdšie oponuje Sebencovi kňaz Vsevolod Čaplin:„Určité sily veľmi ideologizovane a jednostranne napísali projekt Konštitúcie. Tam sa uvádza, že človek, jeho práva a slobody sú najvyššou hodnotou. Antikresťanské vyjadrenie! Pre nás človek, jeho pozemské práva a slobody nie sú najvyššou hodnotou, kvôli ktorej možno obetovať svoj život! Pre nás je hlavnou hodnotou naša viera, bez ktorej pozemský život nemá zmysel. To je veľká otázka – načo bolo uvádzať v Konštitúcii ideologické tvrdenie. Existuje princíp rovnosti náboženských organizácií pred zákonom – to je nejaký nový liberálny princíp v práve Ruska, pretože podobného princípu niet vo viacerých konštitúciách západných krajín.“ Útok na Konštitúciu je argumentom pre strategickú perspektívu a nie pre presadenie konkrétneho projektu zákona. Cirkev sa odvoláva na prax západnej Európy, kde sa historicky vyvinul osobný status niektorých náboženstiev a má teóriu, že rovnosť náboženských organizácií pred zákonom nie je totožná rovnosti práv, a v Konštitúcií Ruska sú použité obidva pojmy.Iniciatívu vzala Komunistická strana ruskej federácie, bol vypracovaný projekt zákona „O sociálnom partnerstve štátu a náboženských organizácií pre cieľ ochrany nacionálnych duchovných tradícií a zabezpečenia sociálneho života obyvateľstva Ruska“. To bol ešte tvrdší projekt, ktorý rovno určoval, že „k tradičným náboženským organizáciám patria RPC, islam a budhizmus v mestách tradičného kompaktného bývania moslimských a budhistických komunít“. Štát nemôže uzatvárať zmluvy o sociálnom partnerstve s inými organizáciami v sférach: vyučovania náboženstva v školách, prístupu k masmédiám, opatrovania vo väzení a armáde, spoločných vydavateľských činnostiach. Podľa projektu zákona pre tradičné organizácie štát musí kupovať ich stratený majetok za hranicami krajiny. V otázke o statuse „tradičných náboženských organizácií“ budú v budúcnosti ešte mnohé diskusie a politické manévre.Pokračovanie v budúcich článkoch.
