Viac štrukturalizovanú a jasnejšiu náboženskú politiku nemal kto uskutočňovať, pretože rozhodnutia v tejto sfére realizovali rôzne štátne štruktúry. Jediný štátny orgán, riadiaci náboženský život, už neexistuje.Koncepcie „inventarizácie“ a „upevnenia vertikálnej moci“, s ktorými začínal svoju vládu nový prezident, predznačovali aj niektorú konceptualizáciu a koordináciu náboženskej politiky.Na jednej strane predseda Oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov (OVCV) moskovskej patriarchie metroplita Kyrill Gundajev bol jedným z autorov koncepcie novej politickej línie. Patriacha Alexij II. bol jedinou verejnou osobou prítomnou pri odovzdávaní politickej a vojenskej moci od Jeľcina Putinovi 31. decembra 1999.Na druhej strane v podpísanej Koncepcii národnej bezpečnosti (10. januára 2000) na rozdiel od predchádzajúcej (1997) sa RPC nespomína, rovnako ako aj cirkev znepokojujúce totalitné sekty. Tam sa spomína len „kultúrno-náboženská expanzia susedných štátov na území Ruska“, čo sa najskôr vzťahuje na radikálne moslimské hnutia.Na začiatku Putinovej vlády boli veľmi populárne diskusie o jeho nábožnosti, v niektorých pravoslávnych patriotických spoločnostiach tieto diskusie pokračujú aj doteraz. Konkrétne bol veľmi známy chýr, že súkromným spirituálom Vladimíra Putina je opát (archimandrita) Tichon Ševkunov, ktorý je známy svojimi fundamentalistickými a konzervatívnymi názormi. Ale tento chýr je málo opodstatnený a otec Tichon si dovoľuje len veľmi opatrné námietky. Celkovo všetky diskusie sa zakladali na interpretácii niektorých Putinových výrokov, ale každý pozorný človek vie, že Putin dokáže vyhovieť poslucháčom najrôznejšich názorov.Preto vo svojej publikácii budem vychádzať nie z osobných nábožností tých, ktorí tvoria vzťah cirkvi a štátu, ale skúsim sa pozrieť na tieto mechanizmy vo všeobecnosti. Pod pojmom cirkev budem používať Ruskú pravoslávnu cirkev, opierajúc sa na špecifikum Ruska.Pokračovanie v budúcich článkoch.
