Jednou z najzákladnejších príčin, že USA stáli za tým, aby Kosovo nadobudlo nezávislosť, je ich snaha zväčšiť svoju vojenskú bázu v Kosove (je najväčšou bázou v Európe) a použiť túto novú polozlodejskú a ekonomicky závislú vládu pre kontrolu nad EÚ, ktorej snaha o nezávislosť veľmi znepokojuje USA. Mnohí analytici hovoria, ze Kosovo spolu s množstvom problémov, ktoré v sebe nesie nielen pre Balkán, ale aj pre celú Európu, je zátarasou, ktorú USA predkladá pred EÚ.
Rozumných vysvetlení, prečo EÚ s takou otvorenosťou a neobozretnosťou prijíma provokácie od Washingtonu, sú len tri. Prvé: posielajúc svoju misiu do Kosova sa EÚ snaží potlačiť americkú vojenskú prítomnosť v zóne tohto konfliktu. Po svete kolujú hlášky, že EÚ sa chce „priateliť“ s USA vo všetkých svetových konfliktoch, aby si potichu vybavila právo zorganizovať spojené vojenské sily EÚ. A akoby týmto projektom sa teraz najviac zaoberajú podriadení Havier Solanu a práve preto on ako prvý priletel do Kosova po vyhlásení nezávislosti.
Druhé vysvetlenie – snaha EÚ prerušiť drogovú trasu z Afganistanu do Európy, ktorej základné stanoviská idú cez Kosovo. Pritom Európania hovoria o úsilí urobiť poriadky s kosovskou mafiou, ktorá funguje v Európe najmä v sfére predaja drog a ľudí. Podľa slov pracovníkov Interpolu „90 % heroínu prechádza cez ruky albánskej narkomafie – uzavretej etnickej skupiny, ktorá zarába na tranzite drog miliardy dolárov. Teraz je oveľa silnejšia, než veľmi známa sicílska mafia. To sú celé rodiny – uzavretý cyklus predaja drog. Manžel z Afganistanu posiela v tele svojej manželky drogy do Albánska a Kosova. Tam ju ochraňujú a strážia ozbrojení príbuzní do toho času, pokiaľ manželka nenájde v Európe kupca.“ Podľa slov tých istých špecialistov EÚ príliš preceňuje svoje sily najmä tým, že si myslí, že po udelení nezávislosti Kosova sa tieto problémy budú dať riešiť. V najbližšej budúcnosti sa Kosovo najskôr stane európskym Afganistanom.
Posledné tretie a najviac smutné vysvetlenie postoja Európy je to, že ona je teraz rukojemníkom svojich minulých chýb. Bill Clinton, Madeleine Albrightová, Havier Solana, Anthony Blair a mnohí ďalší americkí a európski politici a generáli, ktorí v minulosti rozhodovali a dávali príkazy na bombardovanie Juhoslávie, teraz nemôžu nechať túto situáciu nedoriešenú. Treba definitívne legitimovať útok NATO na Juhosláviu – cez uznanie nezávislosti Kosova. Len tak dosiahnu, že nebudú v budúcnosti uznaní vinnými v začatí nezákonnej vojny na Balkáne.
Práve preto Srbsko musí byť ponížené a vyškrtnuté zo zoznamu potencionálnych účastníkov historického procesu. Aj za cenu vytvorenia takého nebezpečného precedentu, akým je uznanie nezávislosti Kosova.
Po summite NATO v Rumunsku v apríli 2008 prezident Bush plánuje navštíviť Kosovo. Asi najskôr ide pozrieť projekt albánského sochára Izeira Mustafu, ktorý pracuje na soche prezidenta Clintona. Pomník americkému prezidentovi, ktorý rozbombardoval Juhosláviu, plánujú postaviť na pešej zóne Clintona v Prištine, hlavnom meste Kosova. Tak bude mať aj možnosť stretnúť sa s lídrami islamských teroristov v srdci Európy, ako predtým USA podporovali Bin Ládina.
