Mešita Matky Božej v Paríži

Ale vo Francúzsku existujú dve sily stojace proti islamskému poriadku: Katakomboví kresťania, ktorí v tajnosti slúžia liturgiu a prijímaju za to mučeníctvo a Partizáni, ktorí vedú boje s okupantmi. Partizáni a Kresťania sa spájajú a organizujú vzburu. Pokiaľ prebiehajú krvavé bitky, biskup musí stihnúť nanovo požehnať poškvrnený Chrám Matky Božej v Paríži a odslúžiť omšu – Requiem. Potom musí byť chrám zamínovaný – to je rozhodnutie všetkých Francúzov – buričov. Je to akt beznádeje a svedectvo víťazstva kríža nad polmesiacom. Chrám vystúpi do neba svätyňou – na zemi on už nemá miesto – ale mešitou on neostane.Autorka takto sama hodnotí knihu: ,, Táto kniha je úprimne, politicky nekorektná, akou môže byť len pravdivá antiutópia. Je to kniha napísaná človekom, pre ktorého viera je svätá a Cirkev nieje etnicko-kultúrne prostredie, ale Telo Kristovo. Táto kniha bude pre mnohých urážlivá. Ale všetko, čo je opísané v románe je pravda. Na pravdu sa urážajú, len hlupáci a zločinci“.Vrátime sa do naších časov. Je jasné, že na Francúzsku a celej Európe zostanú stopy po prežitej ,,novembrovej,, kríze. Problémy republiky spojené s krachom Francúzskej migračnej politiky. Korene terajších neporiadkov treba hľadať v 50 – 60 tych rokoch XX. storočia. Vtedy sa západo európske štáty snažili riešiť vnútorné problémy zamestnania a pôrodnosti otvorením hraníc a prívalom cudzincov. Na rozdiel od Spojených štátov sa neodhodlali urobiť tvrdú selekciu prisťahovalcov. To priviedlo k tomu, že obyvatelia bývalých kolónií začali sa sťahovať do metropoly. To, že vo Francúzsku vypukol problém migrantov je dosť logické, predovšetkým moslimskí imigranti sa presídlili a pokračujú v tom v obrovskom množstve. Ale ich komunita sa neintegruje do Francuzského spoločenstva, oni žijú vo svojom paralelnom sociume. Tento proces pritom prebieha nielen vo Francúzsku, ale i v celej Európe. Európske štáty nutne potrebujú migrantov a čím ďalej, tým viacej. Ekonomicky stroj Európy sa bez prichádzajúcich pracovných síl zapcháva. Ale EÚ, ako vidíme z posledných události, nedokáže integrovať prívaly migrantov predchádzajúcich vĺn, a nemáme ani nádej, na uskutočnenia sa toho v blízskej budúcnosti. Európsky model asimilácie nefunguje v moderných podmienkách. Pre túto príčinu európské politiky nutne musia reformovať svoje migračné zákony. Bočným efektom francúzskych neporiadkov sa môže stať pozdvinutie nacionalistických nalád v európskom spoločenstve. Túto vzniknutú situáciu aktívne používajú radikálni politici na povýšenie svojho rejtingu. Niektorí si nárokujú vyhodiť z Francúzska všetkých imigrantov a viac tam nikoho nevpustiť.Z druhej strany rast nespokojnosti v emigrantskom prostredi môžu zneužiť iní radikáli – islamskí extremisti. Terajšie európske elity sú pod tvrdým tlakom, aj pod vplyvom nacionalistických strán, ktoré sú čím ďalej populárnejšie, aj pod tlakom islamistov.Vo Francúzsku islamskí migranti a ich potomci tvoria 10 % obyvateľstva. Pre extrémistov je to dobrý potenciál aby mohli vystúpiť proti západnej civilizácií. Ako je známe, teroristov verbujú v európskych štátoch spomedzi migrantov z Blízkého Východu a Severnej Afriky. Oni sa nachádzajú pre nich netradičnom prostredí a preto sú otvorení radikálnym náladám, pretože sa cítia odvrhnutí.Európe sa treba reálne zamyslieť, nad tým, že islamská menšina začina vystupovať proti spoločenskému systému a hodnotám európských štátov. Západná spoločnosť je dosť konzervatívna, ona si ešte neuvedomila nebezpečenstva, ktoré jej hrozí. Islamizmus sa pre Európu stáva bombou, ktorá nevieme kedy vybuchne.