Koruna v parížskej katedrále je kruh z viazaných tŕňových prútov, ktoré sú spojené zlatými niťami. Práve v tomto kruhu, ktorý má priemer 21 cm, boli tŕne. Bolo ich okolo 70 a všetky boli darované francúzskymi kráľmi a byzantskými cisármi ako dary katedrálam a kostolom rôznych kresťanských krajín.
Tŕňová koruna Spasiteľa (aj keď s istotou nemôžeme tvrdiť, že naozaj bola na hlave Ježiša Krista) je spomínaná v poviedkach pútnikov do Jeruzalema už od štvrtého storočia. Roku 409 sv. Paulín de Nole ju spomína ako jednu z relikvií v Jeruzaleme, takisto ako aj mučeník Antoán v roku 570 a v roku 575 Cassiodorus vo svojom komentári ku žalmom zvolá: „Vo východnom Jeruzaleme je stĺp a tam je tŕňová koruna!“ Medzi siedmym a desiatym storočím bola premiestnená do Konštantínopolu, do kaplnky byzantských cisárov, aby ju zachránili od rabovania počas útokov Perzskej ríše. V roku 1238 byzantský cisár majúc finančné ťažkosti, založil relikviu u benátskych bankárov. Neskoršie francúzsky kráľ Ľudovít IX. kúpil u cisára mnohé kresťanské relikvie, medzi ktorými bola i tŕňová koruna. V roku 1238 kráľ Ľudovít, ktorého volali svätý, kvôli jeho viere a mravnému životu, slávnostne vítal túto relikviu až 40 km pred Parížom. Ľudovít vyzliekol všetko kráľovské oblečenie a obuv a spolu so svojím bratom niesol korunu na svojich pleciach až do hlavného mesta.
V roku 1241 bola do Paríža prenesená aj časť kríža, na ktorom zomrel Kristus. Veľmi rýchlo, v rokoch 1243-1248, bola pre tieto relikvie v centre mesta vedľa katedrály postavená Svätá Kaplnka, na stavbu ktorej bolo daných dva krát viac peňazí, než za samotnú tŕňovú korunu.
Spolu s korunou a časťou kríža tam bol uchovaný aj jeden z klincov, ktorým Ježiša pribili na kríž. Počas francúzskej revolúcie bola Svätá Kaplnka zatvorená a relikvie boli premiestnené do Národnej knižnice. Vďaka konkordátu medzi Napoleonom I. a rímskym pápežom z roku 1801, boli relikvie vrátené parížskemu arcibiskupovi. V roku 1806 tŕňová koruna a ďalšie relikvie boli vložené do špeciálnych sklenených túb a uschovávajú ich v trezore katedrály Notre – Dame de Paris až dodnes.
V roku 1862 cisár Napoleon III. daroval relikviár pre tŕňovú korunu. Tento relikviár má formu stredovekej kráľovskej koruny uloženej na pevnom základe s liatymi figúrami troch osôb, ktoré vlastnili Kristovu korunu: sv. Helena, cisár Balduin a Ľudovít Svätý (je zobrazený s relikviou v rukách).
V prvý piatok každého mesiaca o 15:00 a na Veľký piatok tŕňová koruna, časť kríža a klinec je vystavený k verejnej poklone. V iné dni počas roka prístup k týmto relikviám nie je možný.
3. októbra 2007 počas svojej návštevy Francúzska Moskovský patriarcha Alexij II. si uctil tŕňovú korunu Ježiša Krista a po spoločnej modlitbe sa prihovoril prítomným: „Tento chrám je ozajstným srdcom Paríža a celého Francúzska. Počas mnohých storočí tieto steny videli množstvo historických udalostí, ktoré nás chceli presvedčiť, že bezprávie a sily zla zvíťazili. Ale veľká relikvia, ktorá je tu uchovaná, vždy ukazovala veľkú Božiu silu. Z celého srdca prajem, aby bol tento chrám nielen symbolom minulosti, ale aj budúcnosti francúzskeho národa a celej kresťanskej civilizácie.“
