Zmareny pokus o pushkarsky passport

Rano si len berieme vcera vecer zbalene veci a odchadzame z hotela. Riksou sa nechame zaviezt na autobusovu stanicu v Jaipure. Tu sa pytame na autobusy do Ajmeru. Chlapik nam ukazuje maly autobusik (podobny, akym sme cestovali z Khajuraha do Orchhy). Velmi sa nam don veru nechce. Tlacit sa par hodin v takom malom tragaciku nie je ziadna sranda. Pytame sa teda na Deluxe bus do Ajmeru - a tu hla, je to tento autobus hned vedla. Vydychneme si a nastupujeme don. Po dve sedadla, nalavo a napravo od ulicky. Tak to je Deluxe autobus, ktorym sa dnes povezieme.

Autobus za malu chvilu odchadza. Listky kupujeme po par kilometroch v malej kancelarii, ked stojime na dalsej zastavke. Cesta je velmi prijemna, z velkej casti ideme po novovybudovanej dialnici medzi Jaipurom a Ajmerom.

Do Ajmeru tak prichadzame velmi skoro, po 2 a pol hodine cesty. Na autobusovej stanici hned prestupujeme do maleho autobusiku do Pushkaru. Pred odchodom si k nam prisada mlady Ind a presviedca nas, aby sme sa isli ubytovat do hotela jeho rodicov. Dava nam aj vizitku a na mape ukazuje, kde sa hotel nachadza. Je to vsak dost mimo mestecka. Puskar sice nie je velky, ale na jednu noc, co tam stravime, chceme byt v centre. A navyse, hotel sme si uz vybrali sami podla Lonely Planet. Mladik nas este skusa presviedcat, tak mu vravime, ze uvidime a cestou sa rozhodneme. Vystupuje von z autobusu a konecne mame klud.

Cesta z Ajmeru do Pushkaru nie je dlha, len nejakych 10 km. Trva vsak nieco vyse polhodiny, pretoze cestou prekonavame jeden nizsi horsky hreben.

Pushkar je male mestecko postavene okolo jazierka na okraji puste. Je tu zopar chramov (jeden z nich je ako jediny v Indii zasvateny Brahmovi) a pri jazierku su kupacie ghaty (schody). Pushkar je dolezite putnicke miesto, takze tu mozno najst okrem ineho aj vela sadhus (svatych muzov s dlhymi vlasmi, dredmi). Mesto je vsak zname hlavne kvoli taviemu jarmoku, ktory sa tu kona raz rocne. Bohuzial, nie v case, ked don prichadzame my.

V Pushkare vystupujeme na autobusovej stanici, ktora je dost daleko od nasho hotelika Om. Hned k nam prichadza chlapik, ci chceme riksu. Suhlasime a zjedname cenu z 30 na 20 rupii. Nato nas Ind vedie k stankom s ovocim. Nikde ziadnu riksu (motorovu alebo bicyklovu) nevidime. Zrazu chlapik berie jeden vozik - dreveny pult na ovocie s velkymi kolesami - a ukazuje, ze toto je riksa. Vraj si tam mame dat batohy a sadnut si a on nas bude tlacit. Neveriacky na neho pozerame. Nakoniec si na vozik vylozime len ruksaky a kracame peso popri nom. Ako nam vravi, v meste policajti zakazali motorove aj bicyklove rikse, takze ostava len takyto typ odvozu.

Prechadzame cez ulicky plne obchodikov. Vsade je zivo, plno domacich, ako aj turistov.

V hoteli Om sa nam celkom paci. Berieme izbu za 200 RS/noc. Vzadu tu maju peknu zahradu s malym bazenom. Je cas obeda. Zapisujeme sa v hoteli na recepcii a odchadzame do restauracie Moon Dance. Na celom mestecku citit, ze je tu vela turistov. Aj restauracia, kde sme prisli, sa skor podoba na nase cajovne. Je to tu ale velmi mile. Polosedime-pololezime na vankusoch a jedlo a pitie nam serviruju na nizky dreveny stolik. Marek si dava cestoviny, Lenka Thali. Je vyborne. Po obede este chvilu lezime a oddychujeme, pijeme vodu, Limku (indicky citronovu limonadu). Nakoniec sa vratime do hotela, berieme fotak a vyrazame do mesta.

Prezerame si novsi chram zasvateny Vishnu-ovi. Je pekne nasvieteny. Dnu vsak cudzinci nesmu, tak nan hladime len tak, z brany.

Ulickami postupujeme blizsie do centra. Kupujeme Lenke dlhe nohavice, nejake koralky, platenu tasku cez rameno, vysivane penazenky a nejake suveniry pre znamych. Sme prekvapeni, ako nizko su tu v Pushkare nastavene ceny. Az priam nemame snahu sa jednat, pretoze ceny su velmi vyhodne.

Na ulici jeden chlapik vtlaci Lenke do dlane maly kvietok. Vraj ho ma ist pre stastie hodit do jazera. Smejeme sa a Lenka sa ho pyta, ci ide o "Pushkar passport". Chlapik ani velmi nerobi okolky a hovori, ze ano. Marek presne toto iste tu uz zazil pred 6 rokmi. Takyto "nadhanaci" daju na ulici cloveku do ruk kvietok a poslu ho k jazeru, aby ho tam hodil pre stastie. Tam si takehoto pushkarskeho novacika s kvietkom v ruke odchyti knaz (skor "knaz"). Navrhne mu, ze sa spolu s nim pri jazierku pomodli za zdravie a stastie jeho sameho a celej jeho rodiny. Clovek v nevedomi suhlasi. "Knaz" sa chvilu modli a novacikovi zaviaze na prave zapastie oranzovo-cervenu stuzku. Tato stuzka sa vola aj "pushkarsky passport". Podla nej sa daju lahko spoznat ludia, ktori tymto celym uz presli. Nakoniec "knaz" za cele toto predstavenie zacne pytat peniaze. Takych 100 rupii je pritom velmi malo a knaz je velmi neodbytny a pyta si viac a viac, niekedy par sto rupii za kazdeho clena rodiny, za ktoreho sa pomodlil.

Lenka vediac toto vsetko od Mareka si vravi, ze to pre srandu vyskusa a kvietok si na ulici berie. Chlapik nas z ulice vedie priamo k jazierku. Vyzuvame sa a po rozpalenych schodoch ghatu schadzame k vode. Tam nas zacne spracuvat iny chlapik - "knaz". Vraj ako sa nam paci v Pushkare a atd. Odpoveda len Lenka. Marek je velmi obozretny, radsej nic nevravi a len tak sa prizera. Chlapik sa Mareka pyta, ci rozumie po anglicky. Marek na to, ze ano a ze velmi dobre vie, o co tu ide. A dopredu chce povedat, ze za cele toto "predstavenie" je ochotny zaplatit tak maximalne do 100 rupii. Chlapik sa zacne tvarit urazene, ze ved tu vobec nejde o peniaze, ale o karmu. Marek sa mu snazi oponovat, ze v poriadku, ale maximalne 100 rupii. Chlapik zacina zdvihat hlas, az priam do hadky. A to nema robit. To je najhorsi sposob komunikacie s Marekom. Tak sa Marek dviha, veli na odchod a v kratuckom 10 sekundovom spravodlivom hneve mu vravi , ze sa mu vobec nepaci on ani cele toto jeho predstavenie. Chlapik sa nas snazi zadrzat, ale Marek ked sa raz pohne, uz ho nezastavia. :-) Na schodoch sa nas kvetodarca pyta, ze preco odchadzame. Marek mu uz kludnym hlasom odpoveda, ze preto, ze tamten dole sa nas snazi oklamat a manipulovat s nami. Lenka vracia kvietok a odchadzame.

Prechadzame sa po uliciach. Ideme sa tiez pozriet az za mesto na miesto, kde sa vzdy v novembri kona tavi trh. Chvilu sa s nami rozprava maly chlapec. Rozhovor konci klasicky - otazkami "one rupee?", "one biscuit?". Po chvili k nam prichadza mlada zena, ukazuje na nedaleku chatrc a pozyva nas k sebe domov. Zdvorilo odmietame. Tak sa len chvilu rozpravame. Dozvedame sa, ze ma 25 rokov a ma 4 deti.

Vraciame sa do mesta. Cestou ideme okolo miestneho holicstva. Marek sa pyta, ci by ho ostrihali. Chlapik tvrdi, ze ano. Ze ma aj elektricky strojcek. Marek usada do kresla, hned mu na krk sada biela plachta a prikryva ho do pol tela. Ukaze sa vsak, ze elektricky strojcek na strihanie je tupy. Holic sa ho chvilu snazi opavit. Nedari sa. Skusa dalsie dva strojceky. Nefunguju ani tie. Holic tvrdi, ze ma dvoch synov a ti sa o tieto masinky moc nestaraju. Musi ich vraj napomenut. Chlapik nakoniec berie do ruk mechanicky strojcek a Mareka pracne kusok po kusku striha. Skor ako strihanie je to vsak take zutie vlasov. K Lenke si medzitym prisada maly chlapec - hudobnik. Ma akysi podivny strunovy nastroj. Pyta sa Lenky, ci jej moze zahrat. Ona v slabej chvilke suhlasi. Chlapec vrzuka, fidlika, Lenke ide hlavu rozhodit. Nakoniec dava chlapcovi zopar rupii a s konecne ostrihanym Marekom spolocne odchadzame k jazeru.

Po ghate schadzame k vode. Slnko pomaly zapada. Sme tu sami. Pozerame do vody. Tesne pod hladinou pri brehu vidno dva mrtve holuby. Jeden je bez hlavy. Obzieraju ich velke ryby, vyzeraju to byt kapre alebo tolstolobiky. Nahlas rozmyslame, ci sa domacim nic nestane, ked sa kupu v takejto vode. Tieto dva mrtve holuby tu urcite nie su jedine. Po chvili schadza k vode mlady Ind. Zacina sa pri jazere modlit. Chvilu po nom prichadza asi 35-40 rocny beloch. Tiez sa najskor pomodli, potom si vo vode z jazera umyje tvar a nakoniec sa jej aj trochu z dlane napije. Meter od neho plavaju mrtve holuby. Nie je mozne, aby si ich nevsimol. Lenka chvilu bojuje s nutkanim do vracania. Naozaj nevieme, co si mame o tom mysliet. Nejak sa to snazime rozdychat. Chalan zatial krmi ryby zrnieckami kukurice, co si prineisol so sebou. Na hladine sa to rybami len tak hemzi. Niektore su naozaj velmi velke. Ziju tu, kym nezahynu na starobu alebo choroby. Pushkar je prisne vegetarianske mesto, nie su tu povolene ani vajicka, alkohol a drogy. Posvatne mesto. Chalani sa zacinaju vyzliekat. My radsej odchadzame. Za chrbtom pocujeme clapot, ako skacu do vody. Ked sa po chvili otacame, uz vyliezaju na ostrovcek so svatynou v strede jazera.

V duchu dufame, ze ten beloch ma v poriadku vsetky ockovania. Nuz co. Mozno je ta voda naozaj posvatna a tie mrtve holuby su tam len na odstrasenie nas, neveriacich.

Do hotela sa vraciame uz potme. Cestou kupujeme vodu, keksy a dalsie koralky.

Na veceru si davame len palacinky a unaveni sa zvalime do postele. Balit nic nemusime, lebo kvoli jednej noci sa nam ani neoplatilo vybalovat. Po mesiaci v Indii sme uz poriadne "otrkani". Dokonca ani na kuse plesniva stena a diera v strope pri ventilatore nas nerozhadze. Spokojne zaspavame.