Odpočúvacia bomba vybuchla v Poľsku v čase dôležitých medzinárodných rozhodnutí týkajúcich sa okrem iného inštitúcií Európskej únie a Ukrajiny. Nevyhnutne vyvoláva špekulácie – komu záležalo na tom, aby teraz oslabil pozíciu Poľska? Vyšetrovacie správy však poukazujú na potenciálnych páchateľov, ktorých cieľom, bez ohľadu na ďalšie dôsledky, bolo predovšetkým zastaviť reformy poľského baníctva, ktoré štátu vyrába obrovské straty, zatiaľ čo niekoľkým poľským a zahraničným podnikateľom prináša kolosálne zisky. Vyšetrovanie a reakcia poľskej vlády na odpočúvanie a pozadie záležitosti ukázali skôr jej silu, než slabosť. Ako štát vyjdeme z toho posilnení. Som o tom presvedčený.
Členovia vlády sa zachovali frivolne v presvedčení, že sa zhovárajú intímne. Čas ukáže, či a aké následky budú niesť. Nakoniec aj tak o tom rozhodnú voliči. Uverejnenie rozhovorov istotne zapôsobí na celú politickú sféru v Poľsku ako studená sprcha, pretože dôraz sa kladie nielen na to, o čom sa hovorí, ale aj ako. Ale preverenie sa bude týkať aj tlačového zákona. Je možné beztrestne uverejňovať súkromné rozhovory verejných osôb získané z odpočúvania? Najmä tie, ktorých obsahom nebol verejný záujem? Ba čo viac, najmä ak pravidlo „off the record“ je železným pravidlom poctivej žurnalistiky, nemá byť tiež zákaz publikácie nahrávok z nelegálneho odpočúvania rovnakou normou? Tieto otázky budú, myslím si, príspevkom do diskusie o zmenách v poľskom tlačovom zákone a lepšieho zadefinovania toho, čo je verejné, a čo súkromné.
So všetkou úctou k vážnosti veci je dôležité zároveň pamätať na to, že predmetná záležitosť radí Poľsko na zoznam demokratických krajín, v ktorých odpočúvacie aféry otriasli vo väčšej alebo menšej miere politickou scénou a/alebo verejnou mienkou, počínajúc americkou Watergate, a končiac nedávnym rozsudkom vo Veľkej Británii vo veci odpočúvania organizovaného denníkom The News of the World.*
Zároveň sa Poľsko nedostáva do zoznamu krajín, v ktorých také aféry absentujú, lebo... v nich sa novinári nehádajú, alebo nemajú možnosť hádať sa s politikmi o hranice a bariéry slobody slova, len sú zabíjaní alebo miznú bez stopy, zatiaľ čo spravodajské služby púšťajú do éteru rozhovory získané z odpočúvania... zahraničných politikov a diplomatov. V tom je ten rozdiel.
* Je iróniou, že v prípade odpočúvania v Poľsku, išlo o "súkromné" osoby, ktoré odpočúvali vládnych úradníkov, nie naopak..
