Poľské médiá, vrátane mienkotvorných, zacítili krv. Poliaci boli celé týždne zastrašovaní predstavou poľského Dutrouxa na slobode. Až sa stalo jasné, že to skôr Trynkiewicz potrebuje ochranu pred verejnosťou, ako naopak.
Možno práve preto sa v redaktorskej predstave domáceho bulvárneho plátku zrodila myšlienka, že je Trynkiewicz na slobode na Slovensku. Počet následných slovenských článkov už neprekvapoval. Ani listy znepokojených rodičov, ktoré adresovali veľvyslanectvu.
Na tomto mieste môžeme teda skonštatovať nasledovné: Ak by Trynkiewicz po opustení väzenia spáchal ďalšie zločiny, musel by odstúpiť poľský premiér, minister vnútra, minister spravodlivosti a prezident policajného zboru. Prinajmenšom. Neprekvapil by v takom prípade ani pád vládnucej koalície, celej vlády a predčasné voľby. Také sú časy a cena demokracie vrátane slobodných médií. Chvalabohu!
To však nie je záverom tejto situácie. Ani to, že premiér sa má priamo postarať o bezpečnosť ľudí pred jedným, dokonca najohavnejším zločincom, lebo inak príde o funkciu alebo padne celá vláda. Som presvedčený, že ak tak konal, tak jedine preto, aby predišiel tragédii, a nie pre osobné politické kalkulácie.
Ponaučením pre Poľsko, a možno aj pre iných, je to, že existujú právne medzery, ktoré nesmú existovať, a ktoré vytvárajú potenciálne či dokonca virtuálne riziká. Virtuálne preto, lebo práve v tomto prípade je Trynkiewicz pod stálym policajným dozorom, a musel by byť fantómom, aby sa spod neho dostal. Ubezpečujem slovenské matky a otcov, že z jeho strany nehrozí Poliakom žiadne nebezpečenstvo, nieto ešte niekomu inému v zahraničí.
Ponaučením je tiež diskusia o dileme či máme väzniť človeka, ktorý podľa právnych predpisov má byť na slobode. Predsa si svoje odtrpel. A okrem toho, v právnom štáte musí byť odňatie slobody zasadené do právneho rámca a potvrdené právoplatným rozsudkom. Nemôže byť postavené len na strachu a rozsudku vydanom verejnosťou, aj keď sú opodstatnené. Zdalo sa nám to samozrejmé, ale ako sa ukázalo, na túto samozrejmosť sme neboli pripravení.
Azda najdôležitejším záverom je to, že chýbajúce predpisy upravujúce celkom vnútorné, povedzme, záležitosti, následne spôsobili autentický nepokoj ľuďom v susedných krajinách.
A preto namiesto toho, aby sme frflali na bulvár, že škodí dobrej mienke, treba si to otvorene priznať a ospravedlniť sa. A čo najskôr prijať potrebnú novelizáciu zákona.
