O čo ide pri zrušení umeleckých fondov

Umelecké fondy (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení) sú v súčasnosti jedným z mála systémových riešení na podporu kultúry v tejto krajine. Umelcom poskytujú tvorivé štipendiá, odmeny, ceny, príspevky na študijné cesty, štipendiá na medzinárodné sympóziá, granty na usporiadanie koncertov, festivalov, konferencií atď. Asi málokto zo širšej verejnosti vie, že väčšina najlepších a najobľúbenejších literárnych diel druhej polovice 20. storočia sa zrodila práve v zariadeniach Literárneho fondu, že najprekladanejšia slovenská autorka Klára Jarunková tvorila práve v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach, že štipendiá využíval aj dlhoročný kandidát na Nobelovu cenu Milan Rúfus. A že nebyť práve týchto príspevkov, mnohí slovenskí umelci by doslova živorili - ak by vôbec mali nejaké podmienky na prácu. Veď tuší vôbec niekto, že najväčší žijúci slovenský básnik nedostáva od vydavateľstiev za svoje verše ani korunu? Biznis je biznis a poézia nezapadá do vkusu našej gýčovej súčasnosti.
Musím sa priznať, že na strane podporovateľov zrušenia fondov som dosiaľ zaznamenal len insitné argumenty. Výrok Milana Markoviča v Sedem s. r. o., že Literárny fond ho "zdiera", patrí naozaj do humoristickej relácie. Musím povedať, že až pri tejto ukážke obmedzene egoistického myslenia mi došlo, že tento zabávač sa angažoval v kampani proti súčasnému vedeniu STV nie preto, že by si uvedomoval jeho stratu zmyslu pre verejnoprávnosť, ale preto, lebo mu zrušili reláciu a "zodrali ho" o ďalší z osobných príjmov. Nedávno som zasa zaznamenal vskutku pozoruhodnú úvahu ekonomického novinára Martina Jaroša, že ak umelec vytvorí dielo, ktorého výroba stála 98 000 Sk, predá ho za 100 000 a dve percentá musí odviesť Litfondu, nezostane mu ani koruna... Tu sa mi žiada dodať, že len idiot by to takto urobil.
A tak musíme hľadať príčinu tejto politickej horlivosti ministerstva niekde inde: v majetku umeleckých fondov. Človeku sa veriť nechce, že až po pätnástich rokoch divokej privatizácie si určité kruhy všimli toto tučné sústo: kaštieľ v Budmericiach, kaštieľ v Moravanoch nad Váhom, súbor budov v historickom jadre Košíc, umelecké domovy v Hornom Smokovci, Banskej Štiavnici, Piešťanoch a Omšení, hlavné prevádzkové budovy v centre Bratislavy. A sme doma.