reklama

Čo nezaznelo (a zaznieť malo) Pod lampou

To, čo sa udialo minulý týždeň v relácii Pod lampou, považujem za najotvorenejšiu politickú manipuláciu v STV od čias, kedy v nej vyvádzal Kubišov tím. Spôsob, akým Štefan Hríb ukončil diskusiu, je o to nehoráznejší, že v celom spore a jeho následnej medializácii nezaznelo niekoľko podstatných vecí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (236)

 Eugen Korda bol odvolaný z postu šéfredaktora publicistiky v STV za manipulatívnu prácu s informáciami a pre stratu dôvery. Toto sú fakty, ktoré si nevymyslel ako zámienku iba generálny riaditeľ Radim Hreha. Na výraznej neobjektívnosti tohto novinára sa vzácne zhodli nielen mediálni analytici naprieč celým politickým spektrom, ale aj Slovenský syndikát novinárov, Rada STV či člen Rady ČT Štěpán Kotrba, ktorý vývoj v našej verejnoprávnej televízii pozorne sleduje. Konkrétne išlo o reportáže Hedviga I a Hedviga II venované momentálne najznámejšej klamárke na Slovensku, v ktorých Korda nedal priestor druhej strane a vďaka ktorým STV prehrala drahé súdne spory. Niektorí reportéri, s ktorými som hovoril, mi navyše povedali, že Eugen Korda im nedovoľoval pracovať na témach, ktoré kritizovali predstaviteľov minulej vládnej moci a súčasnej opozície – ako príklad môže slúžiť námet pátrajúci po tendroch na ministerstve vnútra za čias Vladimíra Palka. Navyše, podľa členky Rady STV Karin Habšudovej, rada už v minulosti dostala viacero sťažností na to, ako šéfredaktor publicistiky zaujato a neoprávnene vynáša súdy. Toto všetko je dostatok dôvodov na to, aby akýkoľvek generálny riaditeľ televízie, ktorá chce ostať verejnoprávnou, takéhoto človeka odvolal z funkcie. Dokonca si myslím, že aj keby Eugen Korda profesionálne nepochybil, každý nastupujúci manažér vo firme má právo vybrať si tím ľudí, ktorým dôveruje. To isté sa týka aj odvolaného šéfredaktora spravodajstva Rolanda Kyšku. Tvrdiť, že v ostatných rokoch bola spravodajská relácia verejnoprávnej televízie v poriadku, môže okrem priaznivcu bulvarizácie vari iba skalný fanúšik KDH a SDKÚ prahnúci po tom, aby každý večer mohol vzhliadnuť na svojich obľúbencov a počúvať ódy na ich budovateľské úspechy. Nad tým, kam sa posúva spravodajstvo STV, už bedákali dlhé roky nielen mediálni odborníci, ale aj široká verejnosť. Je odvolanie šéfredaktora za tejto situácie naozaj také prekvapujúce?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Okrem toho, Radim Hreha pána Kordu neprepustil. Navrhol mu prechod na post zástupcu šéfredaktora, čo je (vzhľadom na jeho prešľapy) za takejto situácie ponuka viac ako veľkorysá. Je otázne, či tu vôbec možno hovoriť o nejakom postihu, ak sa zhodneme na tom, že Eugen Korda nemá funkciu prirastenú k zadku – v normálnej firme by za takéto opakované zlyhania letel na hodinu. Odvolaný šéfredaktor ponúkaný post neprijal a namiesto toho pre českú televíziu Nova porozprával svoju verziu príbehu, pričom už tu sa staval do pozície mučeníka za slobodu prejavu. Práve tu ponúkol verejnosti senzačnú koncovku: Radim Hreha mu vraj povedal, že ho odvoláva preto, lebo neustál politické tlaky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Pristavme sa trochu pri tomto momente. Práve toto bol totiž oficiálny motív (alebo – ak chcete – zámienka), prečo Štefan Hríb preniesol celú kauzu na televíznu obrazovku. Moderátor relácie Pod lampou totiž podľa vlastných slov „nemá dôvod neveriť“ Eugenovi Kordovi. Zaujímavé subjektívne zdôvodnenie takého radikálneho kroku s ďalekosiahlymi následkami, najmä ak sa celá záležitosť posudzuje bez ohľadu na relevantné informácie o tomto spore. Aj ja by som mohol zaujať k celej veci takýto vecne arogantný prístup vychádzajúci z toho, že pána Hrehu nepoznám vôbec a pána Kordu iba z referencií ako mimoriadne nekultúrneho človeka, čo by automaticky malo nakloniť misku mojich sympatií – ale držme sa faktov. Štefan Hríb iracionálne dôveruje Eugenovi Kordovi. Dôveruje mu napriek viacnásobne zdokumentovaným informáciám o profesionálnej nepoctivosti tohto novinára. Dôveruje mu napriek tomu, že okrem jeho dramaturga Milana Žitného za ním v redakcii nestojí prakticky nikto. A dôveruje mu napriek tomu, že je maximálne nepravdepodobné, aby generálny riaditeľ, ktorý má v rukách relevantné podklady na odvolanie šéfredaktora z čisto odborných dôvodov, zdôvodňoval svoj krok nejakým politickým nátlakom. Ako som povedal, Radima Hrehu vôbec nepoznám. Ale že by bol totálnym hlupákom, to sa mi nechce veriť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Niekto tu teda očividne klame. A čudnými nezrovnalosťami sa to len tak hmýrilo aj v ostatnej relácii Pod lampou, ktorej tvorcovia sa vraj snažia hľadať pravdu. Samotný Eugen Korda si vo výpovediach zarážajúco odporoval. Najprv povedal, že odchádza dobrovoľne. O niekoľko minút však už tvrdil, že ho vyhodili z práce. Evidentne by si mal ujasniť rozdiel v týchto pojmoch. Zaujímavý bol aj dôvod predčasného ukončenia relácie. Štefan Hríb v rozhovore pre denník SME ubezpečoval, že tento krok nemal naplánovaný, že vznikol spontánne a že iba rešpektoval názor hostí. „Rozhodli tak tí vedci,“ bráni sa moderátor. To však nie je pravda. Pozvaný biológ Jozef Nosek na novinársku otázku vyhýbavo odpovedal, že nevie jednoznačne určiť, kto rozhodol o zrušení relácie. Fyzik Vladimír Černý zasa vyhlásil, že rešpektuje, že túto reláciu robí Štefan Hríb a on o nej rozhoduje. Opätovne som si vypočul zvukový záznam inkriminovaného vydania Pod lampou, ktorý mi potvrdil, že jedine Martin Mojžiš sa vyjadril priamo k Hríbovej otázke, aj to iba podmieňovacím spôsobom: „...keby to malo byť len také, že dovtedy môže byť tá relácia, kým budete dobrí a budete sem pozývať hostí, ktorí sú zaujímaví, ale bezzubí, tak toho by som sa ja radšej nezúčastňoval...“ Neviem, ako vám, ale mne z týchto faktov vyplýva jednoznačne záver, že celú situáciu, do ktorej boli vmanévrovaní uvedení vedci, zinscenoval Štefan Hríb a predviedol nám v priamom prenose takmer geniálne umenie manipulácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Všimnime si teraz argumenty, ktoré viedli tvorcov relácie Pod lampou k zinscenovaniu tohto mediálneho divadla. Nielen Eugen Korda, ale aj Štefan Hríb si totiž vo svojich výpovediach protirečil. V spomínanom rozhovore pre denník SME uviedol, že vedci, ktorí majú podľa neho ten istý pocit ako on, chcú najprv vedieť, či je STV slobodná. Povedal to napriek tomu, že (ako priznal), nikto nikdy z nového vedenia sa mu neozval. A napriek tomu, že slobodu prejavu napadol v televízii, ktorá mu nielenže nikdy nezasahovala do práce, ale ktorá mu umožnila odvysielať aj to, čo minulý štvrtok urobil. Ponechajme teraz bokom, že táto absurdná situácia svedčí skôr o anarchii pri riadení televízie. Vypočujme si Štefana Hríba do konca. Moderátor ďalej podľa rozhovoru usúdil, že „keďže hostia povedali, že v neslobodnej televízii nemá zmysel hovoriť ani o vede“, nemohol urobiť nič iné, než reláciu predčasne ukončiť. No neviem, ale z výrokovej logiky by tento novinár u mňa skúšku neurobil. Lebo ako vyvodil záver o nevyhnutnosti ukončiť diskusiu v televízii, ktorá ho nikdy neobmedzovala v slobode jeho tvorby a jeho výhrady tak môžu byť iba hypotetické smerom k budúcnosti, mi je záhadou. Podčiarknuté sčítané: Štefan Hríb, ktorý slobodne odvysiela svoju reláciu, chce vedieť, či je STV slobodná, a preto dá pokyn k zastaveniu vysielania, lebo v neslobodnej televízii už robiť nechce. A pritom, ako vyplýva z jeho ďalšej odpovede, jediným jeho dôkazom, že STV slobodná nie je, je fakt, že mu to povedal Eugen Korda. Jasné ako facka, nie...?

 Mne z tohto paranoického vyrážania otvorených dverí vyplýva jediné: Štefan Hríb sa rozhodol odísť z STV už pred odvysielaním tejto relácie. Ak uvažuje čo i len trochu racionálne, musí predsa vedieť, že jeho postup vedie do slepej uličky. Pripomeňme si, že moderátor chce venovať ďalšie vydanie Pod lampou debate o STV, pričom (ako hovorí) „ak sa v diskusii ukáže, že smeruje k neslobodnej televízii“, odíde. Každému priemerne inteligentnému človeku musí byť jasné, že takýto cieľ je smiešny, že takéto záruky v diskusii získať nemôže, čiže jeho voľba je náročky postavená tak široko, aby svoj odchod mohol odôvodniť hoci aj tým, že Radim Hreha sa v ten deň bude mračiť viac ako obyčajne. Od tvorcov relácie Pod lampou by bolo poctivé, keby svoj skutočný zámer prezentovali otvorene. Napokon, už úvodník najnovšieho vydania časopisu Týždeň prezrádza o skutočných cieľoch Štefana Hríba oveľa viac. Tu sa už nepýta, či je STV slobodná. Tu už otvorene klame, že Eugen Korda bol „opäť raz vyhodený pre politické tlaky“. A konštatuje, že toto bol koniec (o čom chce potom vo štvrtok diskutovať?). Nemôžem si pomôcť, ale zdá sa mi, že tento človek, ktorého zápal za osobné presvedčenie mi bol do istej miery sympatický, absolútne stratil súdnosť. Niet v ňom ani štipky sebareflexie. Neprijíma nijaké výhrady, útočí na vedenie STV, na Slovenský syndikát novinárov, na Radu pre vysielanie a retransmisiu. On sa nemýli, on nepochybil, on sa iba pýtal. To oni sú tí zlí, to oni zastupujú len svoje úbohé funkcie, to oni sú sluhovia moci. Redaktorke TA3 dokonca oponoval, keď iba skonštatovala, že je to jeho videnie. Nie, on má predsa pravdu... Zasa len on?

 Vráťme sa teraz k obvineniu, že na STV sú vyvíjané politické tlaky. Nemôžem s ním nesúhlasiť – za predpokladu, že tento problém budeme hodnotiť komplexne. Kedy nebola STV pod politickým tlakom? Za Richarda Rybníčka, nominanta a podľa vlastných slov otvoreného sympatizanta KDH? Za Branislava Záhradníka, nominanta, člena a regionálneho poslanca SDKÚ? Podľa slov Eugena Kordu a Štefana Hríba, za čias Richarda Rybníčka nikdy nepociťovali cenzúru. Asi by to bolo nelogické, keďže mali rovnaké názory. Pociťoval ju však redaktor Ivan Brada, ktorému vystrihli kritickú časť voči vtedajšiemu ministrovi zdravotníctva. Pociťovali ju viacerí redaktori, ktorí museli odísť oficiálne pre znižovanie počtu zamestnancov a iste len pozoruhodnou náhodou išlo takmer výlučne o tých ľudí, ktorí zastávali iné politické názory ako vedenie televízie. Už sme zrejme zabudli na to, ako vyzeralo spravodajstvo STV za vlády Mikuláša Dzurindu. Ako sa v hlavných správach objavovali všetky detaily zo života koalície, vrátane „dojemných“ šotov o dotieravom hmyze otravujúcom život ťažko pracujúcich ministrov – kým o zásadných vyhláseniach či návrhoch opozície sa tu často nenašla ani zmienka. Nikto nevykonal pri obmedzovaní demokracie v minulom volebnom období takú hanebnú úlohu ako médiá. Ak chce niekto tvrdiť, že za predchádzajúceho vedenia STV tu vládla väčšia sloboda prejavu, je to až na smiech, lebo opak sa dá hravo zdokumentovať. Nie je, samozrejme, prekvapujúce, že o neslobode dnes kričia výlučne aktéri týchto manipulácií. Je príznačné, že politické tlaky spomedzi členov Rady STV najviac znepokojujú odstupujúceho predsedu Miroslava Kollára, ktorý pri uchádzaní sa o post generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie utrpel v súboji s Radimom Hrehom fiasko a ktorý bol odpudzujúco lojálny k bývalému manažmentu práve v čase, keď Richard Rybníček svojimi netransparentnými aktivitami priviedol STV do súčasnej zložitej situácie.

 Nedajme sa pomýliť motiváciou týchto kritikov. Spravodajstvo STV dokázalo odolávať tlakom zvonku hádam len za čias Jána Füleho, ktorý jediný nemal problémy s tým, aby poslal do kelu tak vtedajšieho premiéra Jána Čarnogurského, ako aj jeho rivala Vladimíra Mečiara. Vyjadrenia podpredsedu HZDS Milana Urbániho sú, prirodzene, neprijateľné, ale aj neuveriteľne hlúpe, lebo na rozdiel od iných straníckych bossov otvorene demonštrujú, ako uvažujú politici. Navyše, kto nemá krátku pamäť, vie, že nie sú (bohužiaľ) v našich končinách ničím výnimočným. No to nič nemení na tom, že v tomto prípade ich Eugen Korda a Štefan Hríb iba hanebne zneužili pre vlastnú mediálnu hru. To, že na ich stranu sa stavia opozícia a že ich kritizuje koalícia, navyše dokumentuje, že obaja sa stali priamymi aktérmi mocensko-politického zápasu, ktorý nemá s obhajobou slobody prejavu nič spoločné. Verejnoprávny charakter televízie už konečne musí dostať komplexný rámec, ktorý nebude potrebné riešiť pri každej mocenskej výmene. Aj preto si myslím, že avizovaná diskusia by sa nemala týkať len virtuálnej otázky, či v STV panuje sloboda, ale kam by mala STV so svojou verejnou službou smerovať. V opačnom prípade má zámer tvorcov relácie pýtať sa, či pracujú v slobodnej televízii, komický nádych filozofického solipsizmu, ktorý sa pýta, či kôň, ktorého vidím, je naozaj kôň.

 Teatrálny spôsob, akým sa Štefan Hríb rozhodol odísť z televízie, ktorá naňho bude klásť vyššie nároky profesionality ako doposiaľ (čo zrejme sám pochopil, veď výhrady voči jeho práci v Rade STV sú dlhodobého charakteru), nemá v dejinách žurnalistiky obdoby. Týmto nezodpovedným precedensom porušil moderátor nielen Kódex novinárskej etiky a Chartu spravodajstva a publicistiky verejnoprávnej televízie, ale podľa môjho názoru aj Zákon o vysielaní a retransmisii. V hodnoteniach tohto kroku sa obyčajne poukazuje na (koľkú už v poradí) nevyváženosť tejto relácie, ale len málo ľudí, ktorí poznajú televíznu prácu, dokáže posúdiť bezohľadnosť jeho správania voči kolegom pripravujúcim vysielanie, ktorí boli v tom momente postavení pred hotovú vec.

 Úroveň formátu Pod lampou som v minulosti analyzoval už viackrát. Nebudem sa teda k tomu vracať – napokon, jeden môj článok na túto tému z týždenníka Slovo v týchto dňoch aktuálne vyhrabal server Britské listy. Chcem len poznamenať, že moderátor tejto relácie dodnes nepochopil obsah verejnoprávnosti a jednoducho nemá pre tento druh verejnej služby cit. Pochopil tento program ako SVOJ projekt, ktorý vymyslel ON, ktorý robí ON a o ktorom rozhoduje ON. Akoby zabudol, že pracuje v prostredí, ktoré svojimi koncesionárskymi poplatkami vytvárajú státisíce ľudí. Argumentovať slobodou môže byť síce donkichotsky hrdinské, ale verejnoprávna televízia musí zohľadňovať záujmy celej verejnosti, nie úzkej skupiny ľudí ohraničených ideologickým extrémizmom a náboženským fundamentalizmom. V rámci Hríbovho poňatia slobody možno scenár relácie (v ktorej je síce koniec diskusie formálne otvorený, ale ideologická pointa moderátora na záver ju napokon robí zbytočnou) uspokojí priaznivcov KDH, F. A. Hayeka a cirkvi česko-bratskej, ale toto nie je súkromný program v súkromnej televízii.

 Napriek všetkým výhradám, ktoré som uviedol, musím zdôrazniť jednu vec. Reláciu Pod lampou som považoval a stále považujem za jedinečný formát a výrazný počin v dejinách slovenskej televíznej publicistiky a možno aj v širšom kontexte. Zásluhu na tom bezpochyby majú jej tvorcovia. Lenže originálny nápad je jedna vec a jeho profesionálne zvládnutie vec druhá. Diskusia Pod lampou mohla vrátiť kritike jej tvorivú silu, no namiesto nám ukázala, že nie každá kritika je premýšľavá, že sa treba naučiť starostlivo rozlišovať kritiku rutinnú, mediálnu, banálnu či konzervatívnu (ktorá vytvára iba alibi pre mocenskú elitu a intelektuálnu lenivosť) od kritiky činorodej a imaginatívnej, ktorá je orientovaná do budúcnosti. Musím povedať, že politické tlaky na odstránenie Štefana Hríba som očakával a bol som pripravený brániť ho v rýdzo demokratickom duchu Voltaireovho hesla – práve preto, že s ním vášnivo nesúhlasím. Ale za spôsob, akým sa tentoraz profesionálne diskvalifikoval, si môže len on sám.

 Sám som zvedavý, ako sa k tejto kauze postaví vedenie STV. Obávam sa, že konať principiálne a podľa predpisov v tomto prípade znamená prijať hru, ktorej pravidlá určil Štefan Hríb. Nastavil pascu, z ktorej ťažko uniknúť. Práve preto si však myslím, že by vedenie STV nemalo uľahčiť Štefanovi Hríbovi jeho zámer stať sa mediálnym mučeníkom. Pravdupovediac, neviem si momentálne predstaviť moderátora, ktorý by na jednej strane odstránil všetky profesionálne nedostatky spojené najmä s objektivitou relácie a na druhej strane by dokázal viesť diskusiu provokujúcim, nesterilným štýlom. A o tom, že strata takéhoto formátu by výrazne ochudobnila aj tak dosť nevýrazný verejný diskurz na Slovensku, vôbec nepochybujem.

Eduard Chmelár

Eduard Chmelár

Bloger 
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Jediný režim, voči ktorému nemám výhrady, je pitný.Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík:  Zbližovanie ľudstvaKultúra mieru a nenásiliaUdržateľná spoločnosťKritika politikyMédiáRúcanie mýtovPro SlovakiaSúkromnéZábavaNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu