Čierny deň pre slovenskú ľavicu

Tu už nestačí hovoriť o extrémizme v radoch vládnej koalície. Tu treba začať hovoriť o extrémizme, ktorý klíči priamo v radoch Smeru. Po tom, čo sa táto strana zbabelo odmietla dištancovať od vlastného poslanca Podmanického, ktorý spieval ódy na diktátora a vojnového zločinca Jozefa Tisa, je toto druhý jasný dôkaz o skutočných hodnotách, ktoré imponujú Smeru. Keď Róbert Fico povedal, že Hlinka nie je agendou jeho strany, umyl si ruky ako Pilát nad antifašistickými tradíciami a demokratickými hodnotami. Ak by toto svinstvo naozaj nebolo jeho agendou, vedel by mu zabrániť. Obchody sú však bližšie ako politické princípy. Smer pomohol otvoriť Pandorinu skrinku, ktorá povedie k novým pokusom o rehabilitáciu Tisovho režimu (nie náhodou Hlinkovi priaznivci rovnako fanaticky a demagogicky obhajujú prezidenta vojnového Slovenského štátu). Napľul do tváre všetkým obetiam totalitárnych režimov. Tento zákon je odrazom cynizmu, ktorý kvôli pochybným zásluhám jedného psychicky nevyrovnaného kňaza o "štátotvorný národ" (hľa, aká kvintesencia komplexu menejcennosti!) je ochotný prehliadať, koľkým jeho príslušníkom sám ubližoval. Hlinka sa nezaslúžil o Slovenskú republiku. O tú vojnovú sa zaslúžil Adolf Hitler a o tú našu Václav Klaus za asistencie Vladimíra Mečiara. Zato títo poslanci sa zaslúžili o ďalšie systematické vymazávanie historickej pamäti, ktorým chce štátna propaganda dosiahnuť, aby sme si pamätali z vlastných dejín iba to, čo vyhovuje oficiálnej mytológii. Načo je to dobré, vedia len oni sami.