Čo tam po tom, že seriózni ekonómovia považujú tento samozvaný sviatok za totálnu sprostosť, veď géniovia boli vždy spočiatku nedocenení. Raz aj naši najväčší neprajníci pochopia, ako skvele to vo svete funguje. Veď Deň daňovej slobody oslavujú ako prví v romanticky chudobnej Indii (už v marci, aj tohto roku bolo vidieť v televízii rozradostené oslavujúce masy...alebo to boli naštvaní demonštranti?...to je jedno!) a ako poslední v nechutne bohatom Švédsku. Treba preto jasne vytýčiť smer, kam nás to ťahá. Už sa predsa nenecháme zotročovať štátom, ako vravieval ujo Marx. Že ten sa už nenosí? Aha. No dobre, tak Hayek.
Prečo by sme mali robiť na nejaký štát? Veď ho nepotrebujeme. Zrušme vládu (aj tak za veľa nestojí). Zrušme armádu (sám rozmontujem prvý tank). Zrušme políciu a súdy (veď sú len vyjadrením organizovaného násilia). Zrušme sociálne ústavy (handicapovaní aj tak nevládzu rozmnožovať kapitál). Zrušme nemocnice (sú to iba liahne hypochondrov). Zrušme Slovenské národné divadlo (aj tak tam chodia len rakúski dôchodcovia). Zrušme výstavbu diaľnic (načo si budeme ničiť krajinku). Chcem byť egoista. Nikto ma nebude nútiť robiť pre spoločnosť. Je to v rozpore s mojím svedomím a Vatikánskou zmluvou. Vyprosím si, aby mi štát liezol do zadku.
Slobodný trh predsa všetko vyrieši. Ľudské práva teda zrovna nie, ale na tých sa aj tak nedá zarobiť. A my predsa vieme, že skutočné hodnoty tu tvoria podnikatelia, všakáno (ako nám našepkáva Ivan Mikloš). Robotníci netvoria, robotníci makajú. A už vôbec nie nejakí učitelia, umelci, lekári či iní darmožráči neschopní vyprodukovať zisk. Pozrite sa, ako prekvitá svetový obchod. Nadnárodné spoločnosti sú čoraz slobodnejšie. Demokratickejšie síce čoraz menej, ale to predsa nikto nesľuboval. A keď konečne zrušíme štát, nastane absolútna sloboda, počul som, aj sváko Lenin tak vraveli. Veď načo by nám vládol demokratický štát, keď to oveľa efektívnejšie dokážu mafie a korporácie...
Prvý máj pre pravičiarov
Obmedzenými ideológiami rozkvitnuté májové Slovensko sa dnes prebúdza do slávnostného šatu. Nastal čas radosti. Reprezentatívna vzorka slovenských ekonómov v počte dvoch neoliberálov nám vyhlásila Deň daňovej slobody. Médiá to oznámili vykorisťovaným pracujúcim s 24-hodinovým predstihom, aby sa náhodou nezabudli tešiť. V krajine, kde sa šialené koncepcie vyhlasujú za pravicové, pravicové za liberálne, liberálne za ľavicové a ľavicové za šialené, je predsa možné úplne všetko. A tak nečudo, že práve jeden nedocenený undergroundový neokonzervatívec a zanietený bojovník za trest smrti, za rehabilitáciu Augusta Pinocheta a proti liberalizmu, feminizmu, environmentalizmu, pacifizmu, europeizmu, no skrátka „proti všem“ (ktorého meno radšej nevyslovujme nadarmo), že práve tento mimoriadne tolerantný a empatický človek navrhuje zrušiť Prvý máj a nahradiť ho Dňom daňovej slobody „se vším všudy“ – teda aj s pracovným voľnom...
