Ďakujem za dar priateľstva. V posledných dňoch som prežila jedno z ťažkých období svojho života. Každý sa občas cítime sám, opustený, plný prázdnoty...Poznáme to. A práve v týchto časoch je viac ako inokedy potrebná blízkosť ľudí. Tých, ktorí ma majú radi. Radi a bodka. Bez podmienok. Napriek všetkým mojim chybám...
Preto priatelia moji, ďakujem vám za podporu. Za prijímajúci úsmev milosrdného Otca vítajúci márnotratnú dcéru. Nie falošný. Úprimný, pokorný, povzbudzujúci...Za úsmev povznášajúci nad starosti, dávajúci nádej. Za radosť rozžiarených očí, keď sa cítime ako veľké malé deti. Za huncútsky úškrn pri vilomeninách, za nekonečné hurónske rehoty spôsobujúce svalové kŕče.
Úsmev batoľaťa objavujúceho šírku a dĺžku bytu, prešibaný úsmev chlapčiska vystrájajúceho na sídlisku, láskavý úsmev unavenej matky počúvajúcej svoje dieťa pri večernom rozhovore, víťazoslávny úsmev maratónca pretínajúceho cieľovú pásku, úsmev zaneprázdneného podnikateľa rešpektujúci práva zamestnancov, inšpirujúci úsmev pouličného umelca, pokojný úsmev starých rodičov varujúcich vnúčatá, úsmev bezdomovkyne symbolizujúci kvapku nádeje, vyrovnaný úsmev chorých trpezlivo znášajúcich bolesť utrpenia...
Úsmev je zadarmo. Stojí ochotu dávať a prijímať. Robme svet krajším. Stavajme mosty úsmevov.
