Veronika Chmelárová
Kvapka radosti
Kvapka radosti keď by chcel človek toooľko toho dať zo seba von, jediné čoho je schopný je mlčanie... keď stretávam rôznych ľudí jednako rôznymi bolesťami pokrivených, myšlienky vo mne zápasia urputne...
Ja som...Žijem na dedine, študujem sociálnu prácu, učím sa tešiť sa z malých vecí. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, POEZIA, ÚVAHY, SOCIALNA PRACA, SÚKROMNÉ, MOJOU OPTIKOU
Kvapka radosti keď by chcel človek toooľko toho dať zo seba von, jediné čoho je schopný je mlčanie... keď stretávam rôznych ľudí jednako rôznymi bolesťami pokrivených, myšlienky vo mne zápasia urputne...
Odišla... Už jej nieto. Sny a plány po nej rozfukuje divý vietor. Hore-dolu, sem i tam. Kto si? Kto som? Nepoznám. V smútku sama sedíš, do diaľky, tam, hladíš, hoc do blízka nevidíš.
Stojíš sám uprostred hlučného ticha, navôkol všetko starosťou dýcha. Tento svet pre konzum len žije, zbytočne hovoriť, že všetko raz zhnije, keď v hrudi dravé srdce mu bije..
Ubolené srdce po živote volá, Memoáre zostávajú..a či je to smola? Veď kedysi aj šťastná si bola.
Sivo všade, nie priezvisko, ale šero. Nie tma, ale neistota. Nech si len je. Veď ako inak. Istota? A načo? Nechceš vedieť.