Ubolené srdce po živote volá,
Memoáre zostávajú..a či je to smola?
Veď kedysi aj šťastná si bola.
Nevyčítaj, neplač, keď život horkosťou ťa obdaril,
Hľaď dopredu. Zatni päste, že sa ti to podarí.
Ťažko vstávať, keď premôže ťa slabosti sila,
Neprichádza vtedy dobrá víla
Čo k duši utrápenej býva milá.
Rozbitá si sťa zrkadlo na kúsky,
Nevyraší zeleň zo suchej halúzky.
Ono zvláštne sivo ťa premôže,
A razom si na nože
So svetom celým i tebou samým.
S pohľadom skleneným v bolesti sa máčeš,
Navonok hrdina, no vo vnútri plačeš.
Nemáš sily ďalej kráčať,
Nepomôže ti už jačať,
Napadne ti: Znova začať?!
Príliš rýchlo zotmelo sa v duši,
Lieku bez choroby nieto,
Kvapky nádeje už rozfúkal vietor
Sťa zrnká piesku v buši.
Vyplašené srdce pochybnosťou búši,
Ťažko dýchaš...
a neistotu zajtrajška už dávno tušíš.
