Odišla...
Už jej nieto.
Sny a plány po nej
rozfukuje divý vietor.
Hore-dolu, sem i tam.
Kto si? Kto som? Nepoznám.
V smútku sama sedíš,
do diaľky, tam, hladíš,
hoc do blízka nevidíš.
Oceán sĺz z duše vyteká,
Obzeráš sa, hľadáš...
...Iba ČLOVEKA
Čo v návale strachu pred chudákom nezuteká.
Čo do bolesti kopy nekopne bolestne,
lež zastane.
Vychladnuté srdce útokom nezraní,
no nie ľahostajnosť mu v tom zabráni,
lež pokoj.
Pokoj v duši naveky.