Závislosť

Stojíš sám uprostred hlučného ticha,

navôkol všetko starosťou dýcha.

Tento svet pre konzum len žije,

zbytočne hovoriť, že všetko raz zhnije,

keď v hrudi dravé srdce mu bije..

Stereotyp všednosti doľahol na teba,

zas a znova...

Nevládne ležíš bez chuti na chleba,

nenachádzaš slová.

Kamarátka bieda sprevádza ťa verne. Neopustí.

Bodaj by aj, veď držíš ju pevne.

Mocnejšie než včera, menej ako zajtra,

Sľubuje ti veľa, tá bezcitná handra...

Ty jej všetko dáš

a ona zoberie,

no pokoja nemáš.

Srdce ti drevenie.

Nevieš ako ďalej,

alkáč povie nalej.

Iba trucovito repceš,

zisťujúc, že špinu nechceš...