Kdesi v diaľke mihajú sa živé spomienky na ňu. Kedysi u mňa bývala. Prišla nečakane, udomácňovala sa len opatrne. Zvykala si pomaly na nové. Iste to nemala ľahké, no ani neviem ako, prispôsobila sa. O kom to je? O čom? Zase milión otázok. Dookola ma prenasledujú. No nové neprídu, len tie isté. Stále a furt. O pol noci keby ma zobudili, vysypala by som ich bez problému. Načo? A prečo? Odpovede nikde. Vynaliezavosť a vychytralosť utiekla ďaleko prv, akoby sa stihla priblížiť. Zľakla sa? Ona čo sa často nebojí argumentovať oveľa múdrejším ako som ja, ona, čo má (takmer) na všetko odpoveď?! Zvláštne!
Čože mi dá vytúženú odpoveď? Pýcha? Kdeže..je tu, celkom blízko, nafučaná ako balón. Ale nechce sa jej. Drieme a vraj ju nemám s hlúposťami vyrušovať. Hovorí, že teraz nemá čas. Príde inokedy. A nevadí jej, že nebude pozvaná. Pozve sa sama...
Kto je ďalší na rade? Zodpovednosť. „Kde si?“ hľadám ju. Videla som ju minule. Bola tu ešte nedávno. Síce zoslabnutá, neschopná podať výkon, aký by sa žiadalo, ale kto nemal nádchu, predsa ju cítil. Asi sa niekde v kúte skryla.
Aj dobrá vôľa, snaha sa zvykla niekedy objaviť. Dnes ani ona neprišla. Žeby si modrý pondelok spravila? Možno..No to asi nie, veď už cez víkend sa neukázala a v piatok si tiež zobrala voľno. Snáď má inú robotu. Alebo návšteva ju zdržala. Aj tak je to jedno..NIČ neodpovie!!!
Ciga, chlast, porno, vzbura, tvrdohlavosť, zloba, didžiny, myšlienková naviazanosť, ľahostajnosť a všetok ostatný bordel, ktorý sa mi nechce rozpisovať prinesú svetlo. Umelo, ale svieti. V tme neni vidieť nič, tak si poviem aspoň niečo a nazdávam sa, (hoci tuším, že veľmi mylne) že ma osvieti. Neosvieti, ostré, umelé ma prenikne. Oslepí.
Smútok, samota, tupá bolesť z vlastnej viny, nostalgia, neodpustenie, závislosť, depky, melanchólie a ostatné grcy srdca – čaw.
Zmysel PRÍĎ. Keď existuješ, keď môžeš, keď si, Bože príď. Áno, ty. Miliónkrát odmietnutý a aj teraz som v pokušení odmietať. Keď môžeš, urob niečo. Doráňané srdce krváca, tŕne pichajú, cit strnul...PRÍĎ a všetko pochovaj, iba tú pochovanú vzkries. Túžbu.
Dávno som ťa nestretla. Nie uvidela, započula čosi o tebe že vraj tu si. Nestretla ťa vnútri na plné pecky. Vieš, že rada stretávam ľudí, ktorí ma berú? Pôjdeme na kávu a pokecáme. A ak chceš, bude to bez cigarety. Tak kde si?
