Počas jarných i letných mesiacoch som si všímal abnormálny počet áut parkujúcich na ceste pri prameni Medokýš, ktorý je aj východzím bodom turistickej cesty na Teplické serpentíny. Z minulých rokov som nebol ani počas letných prázdnin zvyknutý, že by na tom mieste stálo viac áut naraz. Skôr bolo výnimkou vidieť tam nejaké auto.
Ako som už spomínal, parkuje sa na ceste popri Révayovskom parku v Turčianskej Štiavničke. Cenný park aj s renesančným kaštieľom, ktorý pred rokmi býval otvorený pre verejnosť a ľudia sa tam radi prechádzali, sa práve v tomto období ocitol na stránkach realitných kancelárií.
Nachádza sa tu spomínaný prameň s pitnou vodou zvaný Medokýš. Cestička začína po koreňoch stromov, no je to kratučký úsek.
Zanedlho sa dostávam na lesnú svážnicu.
Ani kráčanie po tejto ceste však netrvá večne, skôr krátko, a už prichádzam k informačnej tabuli, za ktorou vidím vodnú plochu.
A čo sú to tie Teplické serpentíny? Je to sústava viacerých horských jazierok serpentínovito prepojených kanálmi, žľabmi. Tento systém, ktorý privádzal vodu do dediny a hlavne do parku, dal vybudovať barón Révay v rokoch 1870 - 1875. Technická pamiatka však nevydržala v pôvodnom prevedení až do dnešných čias. Podpísal sa na nej zub času a dlhé roky o ňu nikto nemal záujem. Až pred niekoľkými rokmi sa miestni nadšenci pustili do práce a túto pamiatku opravili. No a až tento rok sa z nej stal skutočný turistický hit. Dalo by sa povedať, že Teplické serpentíny boli objavené covidom.
Príroda je šikovná záhradná architektka.
A vie do cesty postaviť aj prekážku.
Inde jej už pomôže ľudská ruka. Za jazierkom sa už napájam na serpentínovo umiestnené kanály. Masívny drevený žľab ukončuje celú sústavu a vodou oblieva skalu, čím vytvára mini vodopád. Odtiaľto už nie je kam odbočiť. Voda vás nikam nepustí a bude viesť vaše kroky smerom nahor.
Hoci fotky môžu klamať telom, aj počas mojej návštevy som stretol desiatky, ba možno aj stovku ľudí.
Les, tichý zvuk tečúcej vody, začínajúca jeseň v podobe padajúcich listov...
Z objatia kanálov ma vytrhlo ďalšie jazierko.
Neskôr, po obhliadke ďalšieho jazierka, prechádzam okolo opustenej usadlosti a mám namierené na vyhliadku, ktorá sa nachádza nad vodnou sústavou. A blížim sa k jedinému väčšiemu stúpaniu na celej trase, ktoré však tiež netrvá dlho. Odmenou zaň bude výhľad na časť Turca. Na konci stúpania sa nachádza smerovník, ktorý dáva na výber aj možnosť ísť na Katovu skalu.
Ja sa vyberám ku Krížu, ktorý sa je umiestnený na skale, odkiaľ sa dá nahliadnuť do Turčianskej kotliny. Katova skala sa podľa značky nachádza zhruba hodinu cesty odtiaľto. Je to druhý z trojice hlavných turistických cieľov v okolí. Tým tretím je Sklabinský hrad. Táto trojica tvorí pomyselný trojuholník turistického záujmu v tejto oblasti.
Na vyhliadke bolo plno a popri tom, ako sme sa všetci vystriedali pri fotografovaní som počul rozhovory viacerých turistov, pre ktorých serpentíny neboli jediným dnešným turistickým cieľom. Dal som sa do reči s rodinkou, ktorá prišla na návštevu Turca z banskobystrického kraja. Dohadovali sa, či idú aj na Katovu skalu, alebo stačí keď zájdu na hrad. Keďže návšteva Teplických serpentín nezaberie príliš veľa času, pre mnohých návštevníkov, ktorí prišli z väčšej diaľky je atraktívne naraz navštíviť aj serpentíny, aj hrad a tí, ktorí majú chuť a dostatok sily zvládnu aj Katovu skalu. Pri dobrej kondícii a dostatku času sa dá nechať auto na jednom mieste, všetko obísť a vrátiť sa späť, ale väčšina pravdepodobne volí presun autom bližšie ku miestu, ktoré chce navštíviť.
