Kapitán Danko a jeho SNS nemajú žiadnu autentickú tému, ktorou by voličov vábili v kampani. Ozaj je to taká bieda, že už horšie to asi ani nemôže byť. Z pohľadu SNS. Kapitán je pod neustálou paľbou médií. Obviňujú ho z plagiátorstva, z nevýhodných kšeftov na všetkých pridelených ministerstvách, z normalizácie v RTVS a pretláčania pozitívneho obsahu v prospech SNS, a dokonca mu škaredí novinári zverejnili aj komunikáciu s babou z Nových Zámkov. A on sa potom musel priznať, že ju pozná, aj keď to predtým úspešne tajil. Lebo okrem audio formy, sa mohol nakoniec vidieť aj vizuálne. A to by už bolo aj na neho moc.
Jedného by to nahnevalo a už by ani v tej hnusne politike nechcel ostať. No kapitán je iná liga. Zvláda to, po každej rane sa otrasie a neochvejne chodí ešte aj do diskusií. Bol v nej aj dnes v RTVS. A rozprával o svojej jedinej téme, s ktorou SNS kampaňuje. O Istanbulskom dohovore. Kapitána Danka trápi, prečo pani prezidentka Čaputová ešte nepodpísala odmietnutie Istanbulského dohovoru. Mimochodom, dúfajme, že Andrej si uvedomuje, že pani prezidentka je žena, aj bez toho, aby to bolo jasne a zreteľne definované v našej Ústave.
Keď si rozmeníme na drobné, čo vlastne od pani prezidentky chce, zistíme, že ju vyzýva porušiť Ústavu SR. Nástojčivo. Horlivo. V tejto chvíli totiž nie je právne v poriadku tento dokument zo strany prezidentky ani odmietnuť ani prijať. Lebo ani parlament, ani vláda, ako prvé dva stupne tohto postupu si doteraz nesplnili svoju povinnosť a nedali stanovisko od ktorého by sa mohla odvíjať reakcia pani prezidentky. A jeden z tých štátnych orgánov, ktoré nedali záväzné stanovisko, dokonca štyri roky viedol Andrej Danko.
To, že Andrej Danko zúfalo tlačí prezidentku k porušeniu zákonných postupov a ako strana nemajú žiadnu tému je dosť príznačné. No pripusťme aj možnosť, že je všetko úplne inak. V tejto realite je všetko už urobené, učitelia si hladkajú brušká, vojaci leštia americké vrtuľníky a stíhačky; no a firmy, ktoré vznikli pár dní po zverejnení výzvy, zriadili si sídlo v paneláku alebo pivnici, a cez víkend pripravili podklady svojej výskumnej činnosti, už urputne makajú na nových prevratných objavoch, ktoré Slovensko vo svete zviditeľnia viac ako naničhodný Eset. A preto už ostáva len posledná úloha. Vyhnať bubáka spod postele.
A viete, ja tomu Andrejovi ten strach z bubáka z ďalekého Istanbulu verím. Ale myslím, že už čoskoro sa nájde liek na jeho - niekedy i Paškove a Hrnkove - trápenie. Už prvého marca, keď si pôjdu večer ľahnúť a predtým sa pozrú pod posteľ, možno zistia, že je tam čistý vzduch. Andrejovi následne ukážu "národniari" dvere a konečne už nebude musieť riešiť takéto a iné náročné úlohy, ako napríklad zodpovedne viesť Národnú radu Slovenskej republiky.
Ale možno nám bude aj smutno, že? Navrhoval by som, ak teda vôbec môžem niečo navrhovať, aby kapitán Andrej začal robiť stand-up alebo dostal svoj vlastný sitkom. Stvárňoval by úspešného predsedu parlamentu - alebo premiéra, a pokojne aj s mocou akú má Orbán, aby sa mu splnil sen - a ponúkal svoje riešenia na skutočné politické udalosti uplynulého týždňa.
Súhlasíte?