Údaje z vlada.gov.sk. hovoria toto:
Profesionálna prax Petra Pellegriniho:
- 1998 - 2002 samostatne zárobkovo činná osoba
- 2002 - 2006 asistent poslanca, predseda Komisie pre dopravu, pošty, telekomunikácie a informatizáciu spoločnosti vo Výbore pre hospodársku politiku
- 2006-2010 poslanec NR SR, člen Výboru pre hospodársku politiku
člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ
člen Mandátového a imunitného výboru- 2010-2012 poslanec NR SR, člen Výboru pre financie a rozpočet
člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ- 2012-2014 štátny tajomník ministerstva financií,
- 2014 - 2015 minister školstva,
- 2015-2016 predseda parlamentu,
- 2016-2018 podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu,
- marec 2018 predseda vlády SR,
- marec 2020 podpredseda parlamentu.
Celý ten čas bol asistentom. A posledné dva roky hlavne figovým listom.
Autorský odhad toho, čo sa udialo je nasledovný. Keď v roku 2018 dostal do daru premiérsku stoličku bol rád. Dovtedy vždy robil čo bolo treba, sedel, kde ho posadili a užíval si to. Dostal novú funkciu, síce hračkársku, ale to mu nevadilo. Nesťažoval sa predtým, tak vari nebude majstrovi kibicovať do roboty ani keď mu ponúka takéto miesto, kde sa nechystal sadnúť. A tak tam sedel, robil čo mu povedali a išlo mu to od ruky. Prax nepustí.
Prešiel rok a za ten čas sa ukázalo, že tá strana by mohla fungovať aj pod takýmto sympatickým chlapíkom. Začalo sa potichu rozprávať o jeho kandidatúre na predsedu Smeru. Lenže ešte tichšie sa k tomu staval samotný Pellegrini, ktorého takýto súboj nelákal. Samozrejme - veď sme to neraz počuli - s predsedom boli zohratá dvojica. Jeden sa venoval budovaniu strany smerom dovnútra a druhý mediálnemu obrazu. A v takýchto právomociach si rozdelili úlohy aj pred parlamentnými voľbami.
Tu to už prestávalo byť pre Petra príjemné. Predsa len neustále počúvať o bábkovom premiérovi dokáže pokaziť náladu. Ešte keď je to naozaj pravda. A ty sa cítiš, že máš naviac. Že sa dokážeš osamostatniť. Ale nejde to tak jednoducho. Si v strane od začiatku, čo to si už videl; kde-tu si pričuchol a priložil ruku k dielu. Ty vieš o iných, oni vedia o tebe. A preto karavána ide ďalej, hra musí pokračovať. Po tlakoch z rôznych strán dostaneš prvé miesto na kandidátke a scenár k "Zodpovednej zmene" a čaká ťa štúdium tejto divadelnej úlohy.
Predtým sa občas vymedzil proti svojim spolustraníkom (Blaha) aby ukázal, že je iný. Väčšinou však len slabo hryzkal a boli to len také mediálne výkriky, bez reálnych činov. Časom, ako sa blížili voľby a zodpovedná zmena príliš body neprinášala, sa Pellegriniho vymedzovanie sa, stávalo čoraz zriedkavejším a jemnejším. Postupne sa jeho jazyk viac zlaďoval s jazykom predsedu. Čakala by nás ťažká úloha, keby sme teraz dostali len vyjadrenie a mali naslepo hádať, ktorý z týchto dvoch je jeho autorom.
Mal plán. So zaťatými zubami dohrať svoju úlohu a po voľbách opustiť Smer. S predsedom sa to už nedalo vydržať. Kedysi veľký učiteľ, v žiari ktorého si aj on užil svoje, dnes len sok v boji o kreslo predsedu. Aby už nemusel byť jeho bábka, chcel v strane skončiť. Pred voľbami nemohol, musel ostať pomôcť strane získať čo najviac percent.
Zasiahla náhoda
A je dosť možné, že by odišiel aj skôr, no do deja sa priplietol čínsky vírus. A Pellegrini - hoci dokopy nespravil nič výnimočné - ostal v očiach verejnosti zapísaný ako starostlivý premiér, ktorý by sa pre ochranu Slovákov aj roztrhal. Spravil všetky potrebné a rozumné kroky - inšpirovaný županom Drobom - ktoré by na jeho mieste spravil snáď každý iný premiér. Snáď. Lebo máme tu jedného od reality odtrhnutého jedinca, smutný to prípad ľudského úpadku. Ale ten premiérom v danom čase nebol a Pellegrini presadil rozumné opatrenia. Niektorí však akoby zabúdali na dnes už tragikomického správcu štátnych hmotných rezerv, vybielené sklady a zbabrané, no popritom aj predražené nákupy zdravotníckeho materiálu. A aj na "veď oni na to budú hľadať peniaze".
A vtedy, po prekvapujúcej vlne nadšenia z jeho skutkov a nasadenia, uveril vlastnej ilúzii. Uveril vo svoju internetovú popularitu, v to, že je človek na správnom mieste a dokonca aj v to, že má moc niečo spraviť. Zdá sa že nebral do úvahy, že pri tejto výnimočnej situácii mu nik nediktoval podmienky ani neukazoval, že za túto čiaru už nemôže prejsť (kruté poníženie Kalavskej, čo bola jeho jediná reforma, ktorú chcel pretlačiť). Proste dostal voľné ruky, aby ochránil štát a jeho občanov. A ujal sa toho tak, že s odstupom niekoľkých týždňoch sa už medzi prostým ľuďom recitujú legendy o statočnom premiérovi s jamkami na lícach. Aj Irena Biháriová by vedela čosi porozprávať.
V tom momente pravdepodobne podľahol vlastnej ilúzii o svojej sile, hlasom z pozadia a povedal si, že on by tým predsedom aj mohol byť a svojho učiteľa vyzve na súboj.
Krátky výlet do minulosti
Je čas na návraty do dávnejšej minulosti. Absolvujeme ich v skratke. V rokoch 2016 - 2018 pôsobil Pellegrini ako vicepremiér pre informatizáciu. Skokom do súčasnosti sa dostaneme na rovnaký úrad , kde prebehla policajná razia a vo vzduchu nám visí vážne podozrenie nad odpočúvaním politikov a štátnej správy, ktoré má potenciál stať sa silnejšou kauzou než hocičo iné za posledné roky. A to je už čo povedať. Tak by si Pellegrini mohol spomenúť, či v tom čase, keď tam šéfoval, nenatrafil na nejaké nekalosti. Niekto sa ho to, hádam, príde spýtať. I keď ako zodpovedný občan, to mal nahlásiť už v tej dobe, všakže?
Ešte si môžeme pripomenúť jeho pôsobenie pri ministrovi dopravy Vážnom, ktorý stojí za podpisom mega nevýhodnej zmluvy na mýtny systém so spoločnosťou Skytoll.
Rivali
Z dvojice Fico/Pellegrini sa opticky môže lepšie javiť ten mladší. Ale to je len na pohľad. Spomeňme si na začiatky R.F., keď sa javil ako zdravý, mladý muž s veľkou chuťou spraviť v slovenskej politike poriadny vietor a plniť všetky sľuby, ktoré voličom v predvolebnom ošiali dá. Ešte aj hodinky chcel nosiť len také obyčajné, nie v cene bytu. A vidíte čo sa zo sympatického mladého muža stalo. Jednému by ho mohlo byť až ľúto. Až by ho najradšej na Belize poslal, obzrieť tie schránky so 600 miliónmi. No vtedy si treba spomenúť na hlas podobný hlasu a všetky ďalšie udalosti v chronologickom poradí a to sa spraví.
Pri R.F. však máme istoty. Vieme, že ak sa R.F. dostane opäť k moci, tak sa zabetónuje. Ovládne silové zložky, zlikviduje médiá, klepne po prstoch štvavým mimovládnym organizáciám a zabezpečí si pre seba a svojich ľudí, aby ďalšie roky prežili vo väčšom pokoji. V takomto strese, aký majú teraz sa predsa nedá žiť. Nemá to pozitívny vplyv na zdravie.
No a presne tieto istoty nám pri jeho bývalom učeníkovi chýbajú. Vieme len, že chce byť verný sociálnej demokracii. A to je veľmi málo. Chýba širší pohľad do jeho motivácie. Čo chce do politiky (haha, akoby sme sa bavili o nováčikovi) prostredníctvom novej strany priniesť? Prečo odišiel zo Smeru práve teraz a nie napríklad 5 rokov dozadu? Lebo strana stratila ten "lesk", ktorý mala vtedy? A prečo neodišiel po vražde Jána a Martiny, ale namiesto toho prijal post premiéra, aby tým zamaskoval smrad šíriaci sa zo strany? Vtedy ešte nemal také informácie, ktoré ho dnes nútia odísť zo strany? Ak nie, tak čo robil celé tie roky ak si nič pofidérne v strane nevšimol? Alebo s tým bol v pohode?
O tom kam by Pellegrini ťahal krajinu, keď by sa náhodou dostal k moci, vieme veľmi málo. Pri predsedovi máme istotu, že by nás zobral do pekiel. Skratkou. U Pellegriniho je veľká neznáma hlavne prečo chce ostať v politike (mimo toho, že nič iné nerobil a po 40-tke je ťažké niekde začať). Nevie vysvetliť odkiaľ zobral dostatok finančných prostriedkov na svoj luxusný byt v Bratislave, k tomu má ešte bežné výdavky, auto, popritom chodí na dovolenky a vlastní krovinorez. To všetko z jeho platu akosi nevychádza. A ešte aj špáradlá mu na tlačovke vypadávajú.
Pellegrini mal dlhé roky majstra. Formoval ho podľa svojej potreby. Jeho majstrom však nebol Obi Wan Kenobi, a to je začiatok problému. Že sa neskôr stavia proti nemu môže byť dôsledok rôznych faktorov. Jedným z nich môže byť, že iluzionista Peter P. uveril vlastnej ilúzii multitalentovaného politika, ktorú so svojim učiteľom pripravovali pre obecenstvo. Keďže vieme čo poháňa R.F., zaujímavejšie je pátrať po tom čo je hnacou sila Petra P. Ak by to malo byť precitnutie, že 20 rokov slúžil temnej strane sily, tak toto je snaha o napravenie škôd? S Rašim, Žigom a Sakovou?
Nejasností je pri Petrovi Pellegrinim veľa. Kto stojí v tieni, za jeho mediálnym obrazom, a chystá sa ho použiť na svoje ciele? Kedy sa z neho stal odporca predsedu, keď nedávno boli výborný tandem a ešte pred voľbami hovorili spoločným jazykom? Bola to pretvárka vtedy, alebo teraz? Do toho sa ponúka úvaha o divadelnom predstavení dvoch kohútov na smetisku, ktorí si rozdelia územie. Jeden si svojich získa buranstvom a druhý sladkými rečami. A na konci dňa sa aj tak stretnú na rovnakom smetisku, žmurknú na seba a povedia si, že to celkom dobre vymysleli. Až sa pri bližšom pohľade javí, že Peter Pellegrini je len mladšou verziou R.F., ktorý pred 20 rokmi tiež na voličov pôsobil ako sympatický bojovník za lepšiu budúcnosť.
Ak by ste niekedy v blízkej či ďalekej budúcnosti pociťovali neodolateľné nutkanie uveriť sladkým rečiam, spravte si skúšku správnosti. Spomeňte si na to, že ešte aj po odchode hlásil s 20-ročným obdobím v Smere spokojnosť. On si to tam užil. A pripomeňte si, že jeho prvou voľbou bola možnosť tento Smer reformovať. Dostatočne veľké varovanie?
