Kotlebovci totiž na svojom plagáte pozývali verejnosť do zasadačky na MsÚ v Martine. Poslanec Marián Kotleba kandiduje na prezidenta republiky a popri ňom sa chceli verejnosti predstaviť aj kandidáti do europarlamentu, napríklad poslanci Mazurek a Uhrík. Po zverejnení tejto informácie sa na internete strhla diskusia a mnoho ľudí vyjadrilo svoje pohoršenie nad tým, že by si v priestoroch mestského úradu mali robiť svoje pofidérne mítingy členovia tejto extrémistickej strany. Keďže táto informácia nenechala obyvateľov mesta chladnými, obrátili sa so svojimi sťažnosťami na primátora mesta, Jána Danka.
Ten v pondelok ráno vydal tlačové vyhlásenie, v ktorom oznámil, že po oboznámení sa so situáciou ruší predstaviteľom ĽSNS prenájom zasadačky.
Ani to ich však neodradilo a už o pár hodín sa internetom šírila pozvánka na stretnutie so zástupcami kotlebovcom pred MsÚ. V pozvánke sa písalo, že našli náhradné miesto, ktoré však bude všetkým zúčastneným oznámené až na mieste. Preventívne. Aby aj o toto miesto neprišli.
A nielen to, už od utorka po meste krúžila "kotlebovská" dodávka, ktorá hlásala jednoduché heslá a pozývala na stretnutie s členmi strany. V stredu 27. februára sa mi zmenil program a mal som čas ísť pozrieť sa pred mestský úrad, na námestie Svetozára Hurbana Vajanského. Niežeby ma zaujímali členovia tejto strany, ale chcel som vidieť koľko ľudí tam príde a podobne. Keď som parkoval neďaleko miesta stretnutia, tak okolo mňa prechádzala trojica starších mužov, odhadom šesťdesiatnici. Jeden z nich zahliadol na druhej strane ulice svojho známeho a zhúkol po ňom. Ten sa obzrel a hľadal, kto na neho volá. Prvý muž zakričal: "Ideš opačným smerom, hybaj s nami. Na stráž!" Odpoveď druhého chlapa zanikla v hluku automobilovej premávky, no posledné slovo si nechal prvý muž. Pozdravil sa vztýčeným prostredníkom a pokračoval za svojimi dvoma parťákmi. Lebo boj proti systému nepočká.
Obišiel som Dom odborov Strojár, aby som si obzrel situáciu. Za rohom postávala skupinka oblečená v zelených mikinách. Z pravej strany sa ku Strojáru blížila dvojica, muž a žena. Mladík bol zhodou okolností čiernej farby pleti. Keď zbadali skupinu nepríjemne vyzerajúcich ľudí v zelených mikinách, zháčili sa. Nevedno prečo, ale obrátili sa a vybrali inou cestou.
Po príchode na samotné námestie som si všimol dodávky oblepené divnými heslami. Akoby súboj o prezidentský úrad v podaní tohto kandidáta predstavoval niečo úplné iné ako pre zvyšok krajiny. Všimli sme si takisto, že jedna z dodávok - podľa smeru parkovania,- pravdepodobne vošla do danej zóny opačnou stranou. Cez zákaz vjazdu.
Okolo nás, ktorí sme sa prišli len pozrieť, kto sem príde a čo budú títo ľudia robiť, prechádzali tí, ktorí tam išli s jasným cieľom. Stretnúť sa s kotlebovcami a vypočuť si, čo majú títo chlapi pre nich pripravené. Už o pár minút nato,sme sa dozvedeli, kam sa stretnutie z mestskej zasadačky presunulo. Do blízkeho Strojára, do dnes už nepoužívanej kinosály. Popri nás prechádzala aj partia, ktorá v rukách držala kebaby. Usilovne prežúvajúc si to namierili do kinosály. V tej chvíli sme my okolostojaci nevedeli, či sa máme smiať, či je to nejaká recesia ohľadom známej "kebabovej" témy, alebo sú to reálni skalní poslucháči Mariána Kotlebu, odchovaní na poctivom blízkovýchodnom kebabe. Na priebeh podujatia som sa spýtal jedného účastníka.
"Žiaľ, je pravdou, že tá sála bola preplnená. Pred ňou stáli ľudia, ktorí sa dovnútra nedostali a takmer všetci budú určite voliť ĽSNS v každých nasledujúcich voľbách. Bol som tam. Sedel som úplne v strede, aby som pocítil a pochopil. Odhadujem, že tam bolo okolo 80% mužov rôzneho veku s maximálne stredoškolským vzdelaním, zväčša bez maturity. Ženy boli buď partnerky mladých teenagerov, alebo dôchodcov. Všetci boli plní hnevu, bolesti, sklamania a strachu. Všetky tieto základné pocity všetci štyria rečníci veľmi umne oslovili a zneužili. Vyslovovali veľmi jednoduché tézy, často s vymyslenými argumentami a hovorili výhradne o minulosti, a vždy o niekom inom, ako o sebe. Každého obvinili, často krivo a veľmi špinavo. Najväčší aplauz celej sály získala replika vedúceho rečníka: "Ďakujeme pánovi primátorovi, že nám zakázal stretnutie na mestskom úrade a pomohol nám tým naplniť túto sálu. Pán doktor Ján Danko by nemal byť politikom. Je gynekológom a mal by sa "šturať" v tom, čomu rozumie." Na podobnej kultúrnej a etickej úrovni viedli rečníci svoje prejavy takmer dve hodiny. Diskusiu som už nezažil. Musel som odísť na dohodnuté stretnutie. Dvaja z rečníkov boli naozaj veľmi presvedčiví a veľmi profesionálne ovládali celý svoj prejav. Dokázali emócie vyburcovať do výbuchov smiechu a potlesku. Vlastne vytvorili priestor pre uvoľnenie skrytého napätia, hnevu a bolesti tým, že vyvolali dojem, že oni zachránia všetkých v sále pred chudobou, pred nedostatkom finančných prostriedkov na zdravie, ubytovanie a potraviny. A pred všetkými nebezpečnými ľuďmi, medzi ktorých zaradili každého, kto s nimi nesúhlasí. Áno, to bola celá ich agenda. Trochu pseudomoralistického apelovania na záchranu rodiny pred sexuálnymi úchylkami (o sadizme na ženách ani slovo) a potom už len špina na všetky strany. Veľmi disciplinovane sa vyhli akejkoľvek téme rasizmu. Nič politické v tom nebolo. Žiadna ideológia, žiadne politické riešenia problémov. Len spoločný zážitok verejného klebetenia, očieňovania, znevažovania a posmievania sa," opísal priebeh predvolebného mítingu pán J. Benčík, účastník podujatia.
Ďalší postreh pridal aj iný účastník podujatia, ktorý bol zvedavý v akom duchu sa to vo vnútri bude niesť a v mysli mu ostala perla jedného z divákov, ktorý vymyslel návod ako protestovať v Bille. "Poďme všetci do Billy a spravme strašne veľký nákup. Ale poďme tam naozaj všetci a musíme zobrať plné košíky. A nakoniec ich necháme pred pokladňou..." Predseda vraj tento návod ocenil a zhodnotil ako výborný - však to nie je ani trestný čin.
Hoci sa teda občianskym aktivistom z Martina podarilo zabrániť zneužívaniu mestských priestorov na politickú propagáciu, kotlebovci si miesto na realizáciu predsa len našli. Dnes vyšiel nový prieskum preferencií politických strán. Aj keď sme si mnohí začínali myslieť, že ĽSNS je na ústupe, alebo minimálne stagnuje, tak dnešný prieskum to vyvrátil. Extrémistická strana získala v prieskume 11,7% potencionálnych hlasov, čo ju vynieslo na druhé miesto. Za Smer-SD.
Väčšina voličov ĽSNS nie sú extrémisti. Sú to buď životom sklamaní ľudia, ktorí cítia krivdu, alebo ľahko ovplyvniteľní mladí ľudia, ktorí chcú niekam patriť. A všakže vieme, komu vyhovuje chaos, strach a hľadanie nepriateľov - nielen v zahraničí, ale i medzi vlastnými obyvateľmi. Komu a akým aktivitám praje takéto prostredie, o tom netreba dlho rozmýšľať.
Záverom zbožné prianie fanúšika facebookovej stránky Kotleba - ĽSNS - Turiec.
