Prví - napriek tomu, že tu vládli a mali by mať za sebou nejaké úspechy - založili svoju kampaň na zošmiešňovaní a vkladaní klamlivých výrokov do úst opozičných lídrov. Druhí obiehajú námestia a roznášajú letáky s pravidelnou, štedrou dávkou strachu, manipulácií a výmyslov.
Prvej strane je potrebné uznať jedno. Sú veľmi dobrí v manipulácií voličov. Svojím spôsobom je úžasné, že dokázali časť voličov presvedčiť o tom, že za všetko zlé, čo sa v tejto krajine stalo môže niekto iný. Hoci tu od roku 2006 vládli práve oni. No za tie nešváry, ktoré sa udiali, môže ktosi iný (....tu je priestor na dosadenie vášho obľúbeného kazisveta).
Rovnako je veľmi zaujímavé, keď sa pozrieme na voličov Druhej strany. Sú to poväčšine tí, ktorých viera v to, že za všetko zlé v tejto krajine môžu liberáli (pripomeňme si časy, keď za všetko mohli "moji pravicoví priatelia", a to bolo vtedy, keď ešte nikto nechyroval o liberálnych fašistoch, v paláci nebola pani prezidentka a najväčším nepriateľom automatu na názory model "Ľubo" boli opozičné strany slobody a ľudí z davu) je silnejšia ako 40% percentná borovička v akcii. Pripomíname, že tu vládla Prvá strana, a mohla všetko zlé napraviť, všakže. Preto takýto volič už nedôveruje tejto strane, myslí si, že to nezvládajú a že na tých kazisvetov je potrebné použiť pevnejšiu ruku.
Takúto ponuku im dáva Druhá strana. Naozaj? Vážne? A nie je to náhodou ofajč?
Prvá strana vznikla s cieľom získať moc prostredníctvom voličských hlasov. A tú následne využiť na podpisovanie nevýhodných zmlúv blízkym firmám, osobám, ktoré sa následne odmenia aj ľuďom zo strany. A všetci budú spokojní. Len občan nie, ale o neho predsa nikdy nešlo. Prvá strana teda vznikla ako firma so zameraním na omámenie voliča a porcovanie štátnych peňazí rovným dielom.
No a potom sú tu "národovci". A tí by mali byť tou správnou cestou na vyriešenie politických problémov krajiny? V jednej chvíli ich napadlo, že pochodovať kanadách a smiešnych uniformách po uliciach, vykrikovať a obťažovať slušných ľudí je síce pre nácka to pravé orechové, no keby sa chytili rozumu, tak ani do roboty nemusia chodiť a zarobia si tak, ako by sa im v normálnej práci nikdy nepodarilo. A podnikateľský plán bol na svete. Založia si politickú stranu a budú kričať, že sú proti niečomu a keď bude treba, tak urobia poriadok.
Plán bol jasný. Trochu bliakať na uliciach, označiť sa ako antisystém a nejako sa dostať do parlamentu, a hlavne, a to je podstatné, neniesť za nič zodpovednosť. Odkukali taktiku od skúsenejších. Stačí sľúbiť pár vecí. Také, ktoré by ľudia chceli. Ale musí to byť niečo jednoduché, netreba ľudí príliš zaťažovať zložitými úvahami ako sa k tomu dopracujeme. Len im treba niečo pekné sľúbiť a ostatné už pôjde samo. A ostatné opozičné strany, ktoré si lámu hlavu nad čo najlepšími riešeniami pre ľudí, si môžu trhnúť nohou. Mali aj oni ľuďom sľúbiť niečo pekné. Miňo sa na toto životné obdobie už veľmi tešil. Do práce ho nikdy moc nebavilo chodiť, peniažky by si vedel predstaviť zarábať aj inakšie a nadôvažok, keď bude známy, tak sa s ním možno aj dievčatá budú radi fotiť.
Keď si založili firmičku, podarilo sa im získať hneď aj jednu zákazku. Vyberalo sa nové vedenie krajov a o post v jednom z nich sa uchádzal aj vodca Druhej strany. A zadarilo sa. Po nástupe do funkcie zamestnal rodinu a kamarátov, aby sa aj oni mali dobre. Chlapcom dal postaviť posilovňu, lebo čo by to boli za politici keby nemali svaly a nešiel z nich strach. No a ľuďom nedal opraviť cesty, riskol, či dôchodcom a školákom vydržia strechy nad hlavou alebo padnú a inak nerobil nič, lebo šetril. Aby mohol povedať, že ušetril kraju peniaze. Bolo to pekné obdobie. Pre vodcu. No čoskoro prišla nová výzva v podobe snahy finančne pomôcť viacerým členom a dostať ich do parlamentu.
Šéfinko Prvej strany ich počas tej doby po očku sledoval a uznanlivo kýval hlavou akých má učenlivých nasledovníkov.
No pozor, dramatizácia deja. Predstavte si situáciu, že viete presne čo chcete. Sedieť v parlamente, brať dobrý plat, predložiť pár nezmyslov, aby ste pred svojimi nevyzerali, že tam nič nerobíte a okrem toho už naozaj nič nerobiť. Prvá strana vám v tom pomáha tak, že nič nerobí, a ak robí, tak škodí občanov krajiny, a vám zatiaľ priebežne pribúda pár kúskov voličských odídencov. Síce medzitým prídu ďalšie voľby na správcov kraja a Šéf naoko pred médiami vystupuje proti vám a vášho vodcu označuje za "vrece zemiakov", no interne viete, že je to len hra a verejnú kritiku vydržíte. Ste mocní chlapi.
No a potom vám to Prvá strana úplne skomplikuje. Zlyhá na celej čiare, a ľudia sa na vás obracajú, chcú aby ste niečo urobili a v prieskumoch vám to chcú dať na úrovni 12%. Nastane chaos, panika. Vyvoláva Šéf, vysvetľuje situáciu vášmu vodcovi a dohadujú sa na spoločnom postupe. Bude dobré zvoliť spoločný jazyk, vytvoriť spoločných nepriateľov a držať sa tejto taktiky, nech voliči ostanú v rodine. Napokon sa javí, že sa odlivu iným smerom podarilo zabrániť.
A potom prídu na rad televízne diskusie. A vodca dostane faktografickú nakladačku od niekoľkých oponentov.
A na dôvažok, čo čert nechcel, televízia vymyslí formát diskusií do ktorých pozve prvých 11 kandidátov z viacerých relevantných politických strán. Formou duelu si v ňom majú porovnať svoj program a myšlienky aj jedenásti členovia vašej strany. A vtedy sa pozriete na svoju jedenástku a zistíte, že tam okrem vodcu - ktorý tiež z minulých diskusií vyšiel ako pomačkaný vecheť - nemáte koho poslať. Historika - nehistorika, ktorý vedel povedať pár viet po sebe, ste za odmenu poslali na výlet do cudzej krajiny. Medzitým už súdne trestaného Miňa, ktorý sa dočkal kebabu za štátne peniaze, ste dali na posledné miesto kandidátky a ostatní sa nejavia ani ako rečníci, ani ako odborníci.
Hoci si poviete, že vaši voliči sú voči faktom imúnny, nebudete riskovať, lebo hráte aj za Prvú stranu a tak radšej do diskusií týchto ľudí nepošlete. Keby ste ich tam poslali buď by vyšlo najavo, že nemáte program, alebo by museli klamať. A keby náhodou chceli povedať pravdu, tak by museli povedať, že naozaj nemáte program. Jedine ten interný, a ten nechcete takto verejne roztrubovať. Lebo vašim programom je sedenie v opozícii a mierna, nie príliš intenzívna simulácia činnosti. Lepšie je teda nikoho tam neposlať, to sa dá lepšie obkecať. A veď vlastne ste antisystém, a antisystém do žiadnych debát chodiť nemusí. Aj Šéfovi sa táto taktika pozdáva.
A ešte aj ten interný program vám komplikuje náročný šéfko Prvej strany. Lebo ľudia v tejto krajine sa proti jeho strane vzbúrili a on si nutne potrebuje udržať moc, aby nemusel ísť do basy aj so svojimi komplicmi. Zadal spoločný cieľ. Zakonzervovanie súčasného stavu - ktorý nevyhovuje vašim voličov, ale oni naivne veria, že s tým niečo urobíte, lebo im to stále tlačíte do hláv - s pravdepodobným nástupom zhoršovania situácie na celospoločenskej úrovni. Od znižovania životného štandardu (viď. "program" ), cez neschopnosť riešiť problémy a ich vrstvenie až po zvyšovanie nenávisti v bežných medziľudských vzťahoch.
Interný program sedenia v opozícii sa bije s požiadavkami Šéfa na súčinnosť pri budúcom "vládnutí". Ale čo by to boli za kapacity, keby nemali aj B program. Variant B = v prípade vládnutia potrebujete dosiahnuť, aby sa o rozkrádačkach príliš nepísalo, nehovorilo. A to zabezpečíte tak, že niektorí novinári, ktorí to nepochopia, dostanú po papuli alebo nožom pod rebro. Neurobili by ste také chyby ako Prvá strana v minulosti. Šéfinko súhlasí, nechá vám voľné ruky. Už sa poučil na svojich chybách.
Centrála Druhej strany. Dva týždne pred voľbami. Telefón vyzváňa ako divý. Volá Šéf. Interné prieskumy preferencií sú čoraz horšie. Čas nasadiť ťažký populizmus. Potrebujú hlasy. "Jasné, na nás sa môžete spoľahnúť, šéfko," odpovie vodca a usmeje sa popod fúzy.
Druhá strana je ako tá prvá. Používajú klamstvo ako pracovnú metódu, ale neboja sa ani násilia. Sú surovejšou verziou Prvej strany.
Je to však aj pre nich, pre jediných "národovcov" ťažká situácia. V čase založenia firmy sa chceli len viezť, len si hryzkať malé sústa z koláča. Lenže Šéfovi sa vymkla situácia z rúk a potrebuje ich pomoc. Vodca im to teraz často vysvetľuje. No je to ťažké rozhodnutie. Vymeniť pohodlné sedenie v parlamente za zodpovednosť pri vládnutí v krajine. Budú si o tom ešte musieť pohovoriť vo vírivke.
A možno to za nich vyriešia voliči a im spadne kameň zo srdca.
*Táto krajina, vrátane postáv, je fikciou autora. Podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná
