Zákazníkmi firmy, kde pracujem, sú aj veľké banky, ahlavne tam sa občas stretnem s rôznymi "konzultantami" z iných firiem. Sem-tam sa tam nájde človek, ktorý skutočne rozumie oblasti, v ktorej by mal zákazníkovi alebo nám poradiť, ale často to sú len rôzni rýchlokvasení odborníci "na všetko".
Keď za sebou taký človek zavrie dvere, občas si uľavím poslednou vetou z tohto vtipu:
Na horskej lúke pasie bača ovce. Zrazu na ceste pod lúkou zastaví novučičký offroad s tmavými sklami, z ktorého vyskočí mlamoj (mladý moderný junák) v obleku od Armaniho, a hrnie sa k bačovi.
"Bača, keď vám poviem, koľko máte oviec, dáte mi jednu?"
Bača chvíľu popremýšľa, ale nakoniec prikývne.
Mlamoj sadne na medzu, vybalí notebook, cez GPS určí svoju polohu, zo satelitu stiahne fotku stáda, pošle ju cez internet do centrály, pozadáva ešte zopár údajov, a nakoniec hovorí: "Sto tridsaťsedem."
Bačovi neostáva nič iné, než uznať správnu odpoveď, a tak si mlamoj vyberie jedno zviera, a hrnie sa naspäť k autu. Zrazu za ním bača volá:
"Héééj, keď vám poviem vaše zamestnanie, vrátite mi, čo ste mi vzal?"
Mlamoj sa zahľadí na baču, ale tiež prikývne.
"Vy ste určite konzultant."
"Áno, ale ako ste na to prišli?"
"Tak za prvé, prišli ste sem, hoci vás nikto nevolal.
Za druhé, na otázku, ktorú ste si sám vymyslel, ste mi dal odpoveď, ktorú som dávno poznal.
A za tretie, o mojej práci evidentne nič neviete.
A teraz mi vráťte môjho psa!"
